Najlepší návod na vzťah je Desatoro

„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (Ex 20, 2 – 3).

Prvé prikázanie, prvý bod z Božieho návodu na šťastie. A aj – na šťastný vzťah. 

Odmietnuť pre dar darcu
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ. Ten sa veľmi zamiloval do istej dievčiny – pretože ho však ešte nepoznala, rozhodol sa, že sa jej predstaví. Do veže, kde čakala na svojho princa, nemohol vojsť len tak, bez jej súhlasu. Písal jej teda listy, posielal krásne dary, uisťoval ju cez rôznych poslov o svojej náklonnosti. 

Všetko bolo o to komplikovanejšie, že princenzá mala zlomené srdce a nedokázala mu veriť. Chvíľami sa sama seba – a aj jeho – pýtala, či naozaj existuje; či to nie je len žart. Alebo aký je. V hĺbke duše sa obávala, že možno nie ten milý, dobrý, láskavý, chápajúci kráľ, po akom túžila. 

Až sa raz kráľ rozhodol poslať jej svoj obraz. Princezná s úžasom hľadela na krásne črty, na mocné paže pripravené chrániť ju, na oči, z ktorých sálalo toľko lásky a tepla, že by sa na obraz dokázala dívať celé hodiny. A vlastne to aj robila. 

Kráľ polichotený jej radosťou si myslel, že teraz už jej srdce bude patriť definitívne jemu. S veľkou nádejou zaklopal na dvere jej veže a...

Na jeho prekvapenie ho princezná nevpustila dnu. Po poslovi mu odkázala: „Už mám tvoj obraz. Je nádherný. Úplne mi stačí.“

Zviditeľnená láska
Je taký nádherný. Láskavý. Milý. V prvej fáze zamilovanosti sa ti zdá, že azda ani nemá chyby. A aj keď má, že sú vlastne milé. 

Jeho slová, dotyky, vyznania, dôvera, pohľady, snaha, trpezlivosť – to všetko hladí, teší a lieči tvoju dušu. 

Má to však háčik – aj keby to bol ten najlepší človek na svete, stále je to len obraz. Možno veľmi autentický, hodnoverný, ale obraz. 

Obraz toho, kto ti ho poslal. 

„V zjednotení muža a ženy Boh zviditeľňuje svoju lásku k ľudstvu a svoj plán večného zjednotenia s nami v nebi,“ píše Jason Evert. 

A dodáva: „Žiadna ľudská analógia nedokáže dostatočne vystihnúť lásku medzi Bohom a človekom. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil, že manželská analógia je najmenej nedostatočná. Alebo inak povedané, je to najlepšia analógia, akú my ľudia môžeme nájsť na opísanie slasti večného zjednotenia s Bohom.“ 

Nečudo, že pri svojom milovanom máš – v prípade, že ste obidvaja Boží ľudia, ktorí neignorujú Desatoro, Boží návod na šťastie – také silné pocity lásky. 

Nečudo, že dvaja zamilovaní ľudia sami sebe bohato stačia.

Nečudo, že – často ani nevieš ako – si zo svojho drahého a vášho vzťahu môžeš spraviť modlu. 

Ani skvelý nie je bezchybný
Prečo Boh chce, aby on bol na prvom mieste v tvojom živote? Je naozaj až taký žiarlivý, že vám nedopraje? Je taký malicherný, požadovačný? 

Kdeže. 

Ale vie, že „bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).

On je „Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy“ (2 Kor 1, 3). 

Iba on je „ten istý včera i dnes a naveky“ (Hebr 13, 8).

Aj keby bol tvoj partner ten najlepší človek na svete, na rozdiel od Boha ťa môže (aj nevedomky) vždy zraniť, lebo všetci – vrátane svätých – páchame hriechy, robíme zlé rozhodnutia, nevieme úplne prijať a pochopiť iných. 

Nevraviac o tom, že „človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný“ (Ž 49, 13). 

Nevieme dňa ani hodiny (porov. Mt 25, 13) a koľké vdovy či vdovci by dosvedčili, že „čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali“ (1 Kor 7, 29).

Aj keď ho miluješ, pamätaj, že tvoj drahý je smrteľný, má svoju povahu, nálady, a tiež povinnosti a fyzické obmedzenia, pre ktoré ti – ani pri najlepšej vôli – nebude môcť byť k dispozícii 24/7, každú chvíľu tvojho života. 

To vie len Boh – a bude, ak mu to dovolíš. 

Odpúšťam ti, že nie si Boh
Na internete (konkrétne na webe františkánov) možno nájsť takúto nádhernú myšlienku: „Základný skutok milosrdenstva spočíva v tom, odpustiť tomu druhému, že nemôže byť mojím Bohom.“

V tom je jadro prvej rady, ktorú si pre svoj vzťah môžeš odniesť: Tvoj milý bude stále dar – a nemôžeš preňho zabudnúť na Darcu. 

Teda jasné, že môžeš, ale na vlastné riziko. 

Asi aj sám poznáš v svojom okolí ľudí, ktorých vzťah zničilo to, že sa na toho druhého príliš upli; že od neho veľa očakávali, že mu nedali dýchať, že sa vkuse cítili neuspokojení. 

Nečudo; presne to sa stáva, ak od človeka očakávame, že bude naším Bohom. 

V láske platí krásny paradox, že čím viac sa dvaja – každý za seba – priblížia k Bohu, tým viac sa priblížia k sebe. 

Prosme si teda od Boha dar lásky k nemu – aby sme sa na vlastnej koži presvedčili, že čím viac ho budeme milovať, tým viac (a lepšie) budeme milovať i nášho partnera.