Najlepší návod na vzťah je Desatoro (9)

„Počula som, že si sa usadil, že si si našiel dievča a teraz si ženatý. Počula som, že sa tvoje sny splnili. Hádam ti dala to, čo som ti nedala,“ spieva Adele v svojej azda najznámejšej piesni Someone Like You (Niekto ako ty). 

V jej refréne niekoľkokrát opakuje: „Nevadí, nájdem niekoho, ako si ty. Neprajem si nič iné než to najlepšie pre teba.“ 

To by mohlo byť celkom fajn vyrovnanie sa s tým, keď sme sa zaľúbili do niekoho, kto si vzal iného človeka, však? 

Až na to, že aj sama protagonistka piesne hneď v druhej slohe spieva čosi, čo refrénu akosi odporuje: „Neznášam objaviť sa sčista-jasna, nepozvaná, ale nemohla som sa držať vzadu, nemohla som s tým bojovať. Dúfala som, že uvidíš moju tvár a napríklad ti pripomenie, že pre mňa to ešte nie je koniec.“

Nuž, zjavovať sa v živote a životnom priestore ženatého muža či vydatej ženy a dávať najavo, ako nám chýba alebo že sme potenciálne otvorení nejakej inej než kamarátskej či kolegiálnej konfrontácii – to asi nie je to v refréne deklarované „najlepšie pre teba“. 

To, že sme sa zaľúbili do človeka, ktorý nosí na prste obrúčku, asi veľmi neovplyvníme. 

Čo však ďalej? 

V manželstve 
V očiach sekulárneho sveta to často nie je problém. Ako často sa dnes láska zamieňa s túžbou, city sú nad vôľu a aktuálne chúťky nad sľub, ktorý mal platiť celý život.

Aj viaceré kinohity o „láske“ stavili na manželský trojuholník. 

Domáce týranie, imobilita či dlhodobá neprítomnosť toho druhého... Alebo aj frustrácia, otravný stereotyp, ochladnutie citov k manželskému partnerovi a vzplanutie citov k novej osobe. 

Aj to sú dôvody, pre ktoré obľúbené postavy zvyknú páchať neveru. Azda s výnimkou pani Bowaryovej sú mnohí hlavní hrdinovia, ktorí sa nevery dopustia, prezentovaní ako tie dobré postavy. Alebo aspoň také, ktorých dôvody sa dajú pochopiť a ospravedlniť. Zlegalizovať. 

Veď čo je na tom, keď v mojom manželstve je mi zle... Alebo keď je ten druhý chorý... Alebo keď s ním už nezažívam šťastie...

A tu stojí ten sľub. Slávnostný sľub, u mnohých potvrdený prísahou. V dobrom aj v zlom, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví i v chorobe. 

Ak si v situácii toho, kto už nosí na prste obrúčku – neutekaj. Nech prežívate akúkoľvek krízu, dá sa vyriešiť. Práve v týchto dňoch prichádza do kín film Manželstvá z tlakového hrnca, v ktorom štyri reálne páry svedčia o tom, ako prekonali napríklad neveru, boj s pornografiou, nemanželské dieťa... 

Ak to zvládli oni, prečo nie vy? 

Prečo vašu krízu nepremeniť na výzvu a potenciálny krach na peripetiu príbehu o víťazstve? 

Ak si v situácii toho, kto sa zaľúbil do ženatého/vydatej – dopraj im to. 

Možno sa ti veľmi páči. Až spaľujúco. Patrí však inému/inej. 

Ako upozorňuje Anselm Grün, sme vyzvaní si „vzťah blížneho k jeho manželke vážiť a priať mu ju. A mám brať vážne ženu, ktorá venovala svoju lásku inému mužovi. Tak pre mňa predstavuje tabu. Rozhodla sa pre iného muža“.

Ak patrí inému, nesnažím sa o ňu. Bodka. Bez kompromisov. 

Ktovie, koľkým rodinným tragédiám by sa zamedzilo, ak by každý bral vážne nerozlučnosť manželského zväzku?

Naozaj si myslíš, že ťa naplní niečo, čo toľkým iným zlomí srdce? Manžel/ka tvojej lásky, ich deti, ďalšia rodina, priatelia...

Milovať niekoho znamená priať mu dobro. 

Je naozaj dobré rozvrátiť niekomu rodinu? Výhovorky typu, že tá rodina už predsa bola rozvrátená, neobstoja. Nie pred Bohom. Lebo v dobrom aj v zlom... Poznáš to. 

Manželská láska má byť ikonou Božej lásky. Večnej, stálej, nemennej. Neverou z nej vytvárame paródiu. 

V chodení 
Nad vydatou ženou by si nerozmýšľal. O ženatom mužovi by si nesnívala. Ale...

Oni spolu ešte len chodia. A možno ešte ani nie tak dlho. Alebo, naopak, už veľmi dlho – a vyzerá to, že k manželstvu sa to u nich neschyľuje. 

Čo teraz?

Pre niektorých je to možno ešte väčšie pokušenie. Od toho s obrúčkou by dali ruky preč – ale takto? Oplatí sa zabojovať, hoci je ten druhý teraz s niekým iným? 

Osobne si myslím, že skôr nie. Nie ak by to bolo za cenu použitia intríg, klebetenia, ohovárania, osočovania, zosmiešňovania a iných „zbraní“, ktoré by nás lákalo použiť voči rivalovi. 

Možno sa ešte nevzali, ale už randenie je istý druh záväzku – a rozbíjať akékoľvek vzťahy asi nie je dobrý tréning na vernosť. 

Platí to najmä, ak to medzi nimi očividne funguje. Ak nie, ak partner/ka tvojej platonickej lásky  pácha nejaký ťažký hriech, a to najmä dlhodobo (smilstvo, rôzne závislostí, nečestné finančné mašinérie...), a ty o tom vieš, môžeš (dokonca máš) ho/ju varovať. Upozorniť. 

Citlivo, s láskou - nie v škodoradostnom, blahosklonnom či urážlivom duchu.

Stále však platí – má slobodnú vôľu. Boh ju rešpektuje. A čo ty? 

Ako ťa môžem ľúbiť
Nechám ťa žiť tak a s tým, koho si si vybral/a. Nebol/a som to ja – a ja to prijímam. 

Prajem tebe i vám šťastie. Lásku. Radosť. A nielen to. Chcem sa z vás tiež tešiť. Ak by som hovoril/a, že ťa ľúbim, ale pritom by som túžil/a zničiť vzťah, ktorý máš s niekým iným, bol/a by som klamár/ka. 

Môžem sa za teba modliť. Odoprieť si niečo a obetovať to za teba. Poslať svojho anjela, aby ťa chránil. 

Môžem všetku bolesť, nenaplnenú túžbu a nezriadenú vášeň, ktoré mnou pre cit k tebe lomcujú, obetovať – za teba. Za tvoje šťastie, pokoj, radosť. 

Nebudem sa ľutovať. Skôr mi to priťaží, ako pomôže. Chcel/a som, aby si bol stredobod môjho sveta – moja zanovitá túžba sa však stala centrom mojich myšlienok, obsesiou. Vzal/a som si do hlavy, že bez teba bude moje srdce zlomené – a kým neopustím túto mienku, bude moje vnútro zatrpknuté, smutné, nahnevané. 

Kým neprijmem to, že patríš inému/inej, nemôžem naplno prijať predstavu, že aj ja môžem patriť inému/inej – a ísť vlastnej láske v ústrety. 

Kým sa nezbavím scestného názoru, že moja láska k tebe je večná – hoci takou bola len v mojej hlave, nie pred Bohom –, budú „večné“ i moje vyslovené či tisíckrát pomyslené výčitky, ako niekto mohol tento môj dokonalý scenár a vlastne i mňa odmietnuť.

To, čo k tebe cítim, neviem ovplyvniť – ale to, že si budem vážiť tvoj záväzok, áno. 

Nechám ťa žiť tak a s tým, koho si si vybral/a. Toto je môj najväčší dôkaz lásky – všetko ostatné by bolo dôkazom toho, že som omnoho väčší egoista, ako som si dokázal/a pripustiť.