Naším cieľom je chváliť Boha

Volajú sa Laudemus z latinského laudare (chváliť), sú mládežníckym zborom vo farnosti Prešov-Solivar a svojím spevom a hudbou chvália Boha. Prvé zmienky a fotografie o ich existencii pochádzajú z 80. rokov, dnes majú na konte už 3 cédečká.
Denisa Lukáčová 09.01.2019
Naším cieľom je chváliť Boha

Zo spoločných zážitkov členov zboru by sa podľa vedúcej Evy Petrášovej dala napísať kniha. Snímka: archív zboru Laudemus

Mládežnícky zbor Laudemus je podľa slov vedúcej Evy Petrášovej atypický najmä vďaka širšiemu vekovému rozptylu členov. Tvoria ho totiž mladí vo veku 18 až 35 rokov – študenti a minimálne polovica pracujúcich.

„Z našich radov vyšlo aj niekoľko manželských párov a pár členov zlákal zasvätený život,“ dadáva Eva. 

Aktuálne funguje trend, že starší zboristi ustupujú tým mladším a spievajú už iba príležitostne. „Od septembra minulého roku má zbor opäť mládežnícke zloženie – študentov vo veku od 15 do 22 rokov,“ hovorí Eva Petrášová.

Priatelia aj za dverami skúšobne

Ako to vyzerá na skúške aj mimo nej?

Čo-to zo zákulisia nám prezradila Eva Petrášová: „Vždy na začiatku a na konci skúšky sa modlíme. Veľa sa smejeme a rozprávame, občas až príliš, a potom sa nestíha skúšať,“ smeje sa a pokračuje ďalej:

„A okrem skúšok spolu robíme asi všetko. Stali sa z nás dobrí priatelia, ktorí spolu trávia voľný čas na výletoch, uletených narodeninových oslavách, chatách či na pive. Sme si navzájom birmovnými rodičmi, chodievame spolu na zábavy a plesy, organizujeme si filmové večery, hráme sa hry, stretávame sa v našich domovoch.“

Zo spoločných zážitkov by sa vraj dala napísať aj jedna celá kniha.

Vydali už tretie cédečko

Nie každý farský spevácky zbor má svoje vlastné CD a už vôbec nie tretie v poradí.

Prvé CD zboru Laudemus bolo vydané v roku 2006, ďalšie v roku 2012 a najnovšie v lete 2018 s názvom Na kolenách.

„Chceli sme mať pamiatku. A takisto tu bol dopyt od našich farníkov, ktorí neraz do nás zabŕdli - nechcete nahrať cédečko? V posledných rokoch sme mali veľmi dobrú a kvalitnú konšteláciu hudobníkov a spevákov, ale začali sme trochu stagnovať.

Chcelo to nejakú výzvu a nahranie CD je takouto výzvou určite. Keďže sme vedeli, že nahrávka je časovo aj finančne náročná, naši chalani to poňali po svojom – nahrajme si ho sami.

Mne sa to zdalo spočiatku nereálne, no presvedčili ma. Kúpili sme teda kvalitnejší mix, z našej skúšobne na fare sme si urobili nahrávaciu miestnosť a začali sme,“ vysvetľuje Eva Petrášová

A prečo práve názov Na kolenách? „Lebo CD bolo ‚na kolene nahraté‘ a na kolenách vymodlené,“ s úsmevom odpovedá.

Nahrávanie vlastnými silami

„S nahrávaním sme začali v apríli 2017. Najprv gitary, bicie, basa, klavír. Neskôr prišli na rad sólové nástroje: husle, klarinet, flauta a akordeón.

V lete to náš amatérsky zvukový režisér, bubeník a tenorista v jednom Braňo dával dokopy. V septembri prišiel na rad zbor.

A tu sa ukázali výhody toho, že si nahrávame sami. Atmosféra bola viac uvoľnená, netlačil nás čas, vedeli sme si to užiť. Ak niektorá pieseň ‚nešla‘, dohodli sme sa, že sa stretneme v iný deň.

V októbri sa dotiahli sóla a potom ostala celá práca – mastering opäť na Braňovi. Popri práci mu to trvalo asi pol roka, ale nemali sme sa kam ponáhľať. Naše CD sme do života uviedli koncertom v lete minulého roku,“ približuje nám pribeh vzniku spoločného diela Eva Petrášová.