Nedala sa zlomiť

Collette Divittová sa narodila s Downovým syndrómom. Pre postihnutie jej však nevyšlo viacero pracovných pohovorov, keď sa chcela zamestnať a žiť normálnym životom. No ani tieto neúspechy ju neodradili od napredovania. Keď si prácu nevedela nájsť, založila si vlastnú firmu.

V roku 2016 si v rodnom Bostone otvorila pekáreň s názvom Collettey’s Cookies. Svoj pekársky talent tak využíva nielen na to, čo ju baví, ale i čo ju uživí.

A nie iba ju. Rozhodla sa totiž pomáhať tým, ktorí si rovnako ako ona nemohli pre zdravotné obmedzenia či komplikované životné okolnosti nájsť prácu.

Ponúka prácu i nádej

„Mám rada svoju prácu. Cítim sa pri nej úžasne,“ uviedla Collette Divittová v reportáži americkej stanice NBC, ktorá dnes 30-ročnú pekárku navštívila v jej podniku. Za viac ako štyri roky fungovania pekárne sa ukázalo, že Collette má dobrý recept na sušienky i úspešný obchod.

Jej pekárske výrobky sa predávajú po celej krajine. Okrem maškŕt pre milovníkov sladkého pečie pochúťky aj pre psíkov. V pekárni sa rada pohybuje medzi zamestnancami, z ktorých viacerí majú za sebou rôzne životné príbehy.

Nájdu sa tam vojenskí veteráni s psychickými poruchami či bezdomovci. Collette si totiž po vlastných skúsenostiach dala pri otváraní pekárne za cieľ prijímať do zamestnania ľudí bez ohľadu na ich obmedzenia. Každému chcela ponúknuť inšpiráciu v hľadaní nového zmyslu života. A tiež prácu, ktorú si človek obľúbi.

O tom, že sa jej to darí, svedčia aj slová zamestnancov. „Vďaka práci cítim, že niekam patrím a nie som iba holá existencia. Dáva vám to pocit, že ste súčasťou rodiny,“ povedal veterán Derrick.

„Táto príležitosť bola pre mňa signálom, aby som pokračoval ďalej,“ uviedol mladík Rangel, ktorý žil predtým na ulici. Collettin prístup dal týmto ľuďom nádej, že i človek na okraji spoločnosti môže dokázať veľké veci.

Zamerajte sa na svoje schopnosti

Collettina mama Rosemary Alfredo priblížila, že jej dcéra vkladá do pečenia celé srdce. No nie je to pre ňu iba o koláčikoch, ale tiež o tom, ako poukázať na prijatie marginalizovaných a rovnosť príležitostí pre každého. „Ľudí núti dvakrát sa zamyslieť nad človekom s postihnutím,“ poznamenala Rosemary Alfredo.

Samotná Collette odporúča ľuďom, ktorí majú nejakú formu znevýhodnenia, ale i všetkým ostatným, aby sa nezameriavali na svoje obmedzenia a nedokonalosti. „Musíte sa zamerať na svoje schopnosti. Vždy buďte tým, kým ste.“

Bostonská pekárka preukázala veľkú láskavosť aj počas pandémie, keď koláčikmi potešila opatrovateľské domy, zdravotníkov a ďalších ľudí slúžiacich v prvej línii. Napríklad aj bostonských policajtov