Nezabúdajme na starých rodičov

Je dôležité dať starým rodičom pocítiť, že stále patria do rodiny, aj keď už pre svoje zdravotné obmedzenia nechodia na rodinné oslavy alebo nemôžu navštevovať svojich potomkov.
Ján Lauko 10.10.2019
Nezabúdajme na starých rodičov

Aj mladý čašník a veterán z druhej svetovej vojny si majú čo povedať. / Snímka: facebook.com/Lisa Meilander


Druhú októbrovú nedeľu si pripomíname ako deň starých rodičov. Je to vhodná príležitosť navštíviť svoje babky a dedkov. Verím však, že ak vaši starkí ešte žijú, väčšina z vás ich rada navštevuje pravidelne a nepotrebuje na to špeciálny deň v kalendári. Napriek tomu, že už možno nie sú čiperní, zrak či sluch im veľmi neslúži, alebo sú pripútaní na lôžku, stretnutie s nimi má svoj zmysel. Niektorí povzbudia slovom či láskavým pohľadom, iní samotnou prítomnosťou.

Je dôležité dať im pocítiť, že stále patria do rodiny, aj keď už pre svoje zdravotné obmedzenia nechodia na rodinné oslavy alebo nemôžu navštevovať svojich potomkov. Stále sú to naši starí rodičia, ktorí nás často vychovávali, keď rodičia museli ísť do roboty; ktorí nám rozprávali historky o našej rodine; ktorí sa postavili na našu stranu, keď sme sa nepohodli s rodičmi; ktorí nás kŕmili dobrotami až do popuku. No v neposlednom rade sú to milujúci starí rodičia, ktorí nám často tolerovali naše huncútstva, len aby mohli byť s nami.

My im to môžeme teraz vrátiť tým, že s nimi budeme hovoriť o tom, čo sa deje vo svete; že budeme trpezlivo pri nich sedieť, aj keď sú pre kolísajúci krvný tlak nevrlí; že im pomôžeme s varením, keď už nie je v ich silách stáť pri sporáku; že sa s nimi pomodlíme, aj keď pre únavu pritom trikrát zaspia. Netreba zabúdať, akú obetu pre nás podstúpili. Malé obmedzenie nášho komfortu je oproti tomu len kvapkou v mori.

Ak už nemáte starých rodičov, alebo s tými svojimi príliš nevychádzate, pomodlite sa za nich. Keď sa s nimi nemôžete stretnúť fyzicky, sprevádzajte ich aspoň týmto spôsobom. A ak by ste aj tak chceli stráviť čas so starými rodičmi, môžete osloviť iných, možno i cudzích starkých. Ako príklad môže poslúžiť jeden mladý americký čašník.

Dylan mal službu v reštaurácii, keď tam prišiel 91-ročný veterán z druhej svetovej vojny Frank. Zabudol si načúvací strojček, a keďže bol sám, potreboval pomôcť s objednávkou. Dylan si čupol a trpezlivo počúval, ako Frank hovoril o tom, že sluch sa mu poškodil počas vojny.

Kým sa dostali k objednávke, starček čašníkovi porozprával aj o ďalších zážitkoch. No Dylan pokojne počúval a Franka s objednaním nenaháňal. Nakoniec si predsa len vybral nejaké jedlo a Dylan odišiel vybaviť jeho objednávku. Čašníkovi sa zároveň začala prestávka, no namiesto toho, aby si išiel vyvetrať von hlavu, prisadol si k Frankovi a ďalej počúval jeho zážitky. Dokonca zaňho zaplatil aj účet.

Táto milá situácia vzbudila dojem i u ostatných zákazníkov. „Zaujímalo by ma, či by som bola tiež taká láskavá a pozorná, keby som bola na mieste toho čašníka,“ napísala Lisa Meilanderová, ktorá toto stretnutie dvoch generácií zachytila i na fotografii.