O víťazstve rozhodujú kroky a sekundy

Gabiku a jej štyroch súrodencov, dvojča Danielu, staršiu Martinu i mladších bratov Samuela a Milana, k športu viedol najmä otec. Hoci rodičia neboli profesionálni športovci, no mali k nemu blízko. Chvíľu koketovala aj s futbalom, ten však hrávala len na amatérskej úrovni. Keď deti hrali v dedine futbal, rada sa doň zapojila. Za srdce ju však chytila iná disciplína.

„S otcom sme chodili na cezpoľné behy, aj iné preteky, sami sme si ich vyhľadávali. Zúčastňovali sme sa napríklad na liptovskej bežeckej lige,“ spomína na prvé dotyky so súťažami. Na domácej pôde tak zbierala prvé úspechy i skúsenosti s potenciálnymi súperkami.

Šikovná Liptáčka hovorí, že mala šťastie aj na dobrú učiteľku telocviku Zuzanu Brnovú. V bobroveckej základnej škole založila atletický krúžok, do ktorého sa Gabika aj so súrodencami prihlásila. „Pani učiteľka stále niečo vymýšľala, vyskúšali sme si aj beh na lyžiach. Prebudila vo mne trvalú vášeň pre šport.“ Gabika ako jediná zo súrodencov zostala aj pri profesionálnom športe a živí sa ním.

PODPORA V KRÍZE

Rodina aj okolie v húževnatom dievčati čoskoro spozorovali výnimočný talent. V atletike, hlavne v bežeckých disciplínach, predbiehala svojich spolužiakov a rovesníkov. Keď rodičia i priatelia videli Gabikine nadanie, povzbudzovali ju. A robia to doteraz.

Podporu, najmä psychickú, považuje športovkyňa za veľmi dôležitú. Hlavne keď príde kríza. No časté odriekanie a vzdanie sa pohodlia, priniesli svoje ovocie. Kým si Gabikine kamarátky neraz užívali voľno, ona trénovala a potila sa. Vydržala, zaťala zuby, a aj preto dnes patrí medzi najúspešnejšie slovenské športovkyne. „Mňa to veľmi baví a to je podstatné.

Tiež som chodila na diskotéky, ale vedela som, kedy si to môžem dovoliť,“ konštatuje. Hoci je profesionálny šport zároveň aj veľká obeta, nič neľutuje. V behu na osemsto metrov Gabika hrdo a úspešne reprezentuje našu krajinu.

KTO BUDE VÍŤAZ A KTO NIE

Tento rok získala vo svojej disciplíne striebornú medailu na Majstrovstvách Európy v  atletike. Druhé miesto v Ríme je vynikajúci výsledok, ktorým sa kvalifikovala na olympiádu. Hoci sa v Paríži do úplného finále nedostala, keďže jej k tomu chýbalo pár sekúnd, zlomila dlhoročný slovenský rekord.

O ten na 800-metrovej trati sa postarala na olympiáde v Paríži, keď zabehla čas 1:58,22. Aktuálne vytvorila časom 2:36,42 v poľskom Chorzówe 25. augusta nový slovenský rekord v behu na 1000 metrov. Snímky: Andrej Galica.

Po takmer štyridsiatich rokoch prekonala o osemnásť stotín Gabrielu Sedlákovú z Berlína v roku 1987. Hoci tento pekný úspech na finále v Paríži nestačil, Gabika sa napokon radovala, hoci „najprv ma to aj mrzelo, mala som zmiešané pocity“. Avšak jedenáste miesto na olympiáde hodnotí ako svoje doteraz najúspešnejšie umiestnenie na svetovom podujatí.

„Išlo o pár sekúnd, pár krokov, ale práve ony určujú hranicu, kto bude víťaz a kto nie. V športe to tak chodí, človek s tým musí počítať,“ konštatuje. „S čistým svedomím však môžem povedať, že som urobila všetko, čo som v danú chvíľu urobiť mohla. Vydala som zo seba maximum,“ hodnotí svoj výkon na najväčšom športovom podujatí. Išlo už o druhú účasť na olympiáde, na prvej sa zúčastnila v Tokiu 2021.

ÚSPECHY NEPRÍDU HNEĎ

V športe si podľa Gabiky treba vážiť každý pokrok, z každého sa radovať. Úspechy a víťazstvá neprídu hneď. „Je to rad malých krokov a prekážok, ktoré sa musia prekonávať postupne. Treba sa sústrediť nielen na cieľ, ale i na proces. Dôležité je vedieť, za čím idete a toho sa držať.“

Pomáha jej to napríklad aj pri častom odlúčení od rodiny. Prvého trénera Pavla Slouku mala Gabika Gajanová ako štrnásťročná, ešte počas strednej školy. Ostala pri ňom sedem rokov. Pod jeho vedením a vďaka nemu sa vypracovala na profesionálnu úroveň. Pomohol jej dostať sa do svetovej atletiky.

Športu prispôsobila aj štúdium na evanjelickom gymnáziu, chvíľu uvažovala aj nad vysokoškolským štúdiom manažmentu, ale keď pribúdali preteky aj povinnosti, od tejto myšlienky upustila. Nateraz by nedokázala zladiť štúdium so športom, ktorý ju zamestnáva na plný úväzok. Ale do budúcnosti túto možnosť nezavrhuje.

ČASTÉ CESTOVANIE A RELAX

Gabika momentálne trénuje pod vedením Louisa Heyera vo Švajčiarsku, kam dochádza. V zime za optimálnymi podmienkami odchádza do južnej Afriky. Predtým však, v polovici septembra, ukončí tohtoročnú bežeckú sezónu, ktorá trvá od začiatku mája. Chce si trocha oddýchnuť, aby nabrala nové sily a energiu do ďalších súťaží.

Medzi ukončením hlavnej sezóny a začiatkom prípravy na ďalšiu sú dva-tri týždne, keď môže úplne vypnúť. „Mám rada aj more, ale najlepšie zrelaxujem v prírode a hlavne doma, na farme a salaši, ktorý neďaleko Liptovského Mikuláša prevádzkujú rodičia. Máme tam koníky aj iné zvieratká, veľa voľného času trávim práve tam.“

Teší sa, že na Vianoce bude doma, ale príde len tesne pred nimi. Hneď po nich bude opäť trénovať. Už teraz má v kalendári obsadené budúcoročné termíny, na ktoré sa chce zodpovedne pripraviť.

ŠPORTOVÉ PRIATEĽSTVÁ

Gabika vyvracia domnienku, že medzi športovcami v  rovnakých disciplínach nemôže existovať úprimné priateľstvo. „Mimo pretekov sa s niektorými súperkami povzbudzujeme, prajeme si to najlepšie, ale keď nastúpime na štart, súťažíme každá za seba a musíme sa odosobniť. Keď niektorá z nás vyhrá, tešíme sa z jej úspechu,“ konštatuje.

Čo sa týka prenikania gender ideológie do športu a na margo kontroverznosti súťaženia mužov, ktorí si nateraz merajú sily so ženami hovorí: „Neprináleží mi to hodnotiť, na to sú iní ľudia. Mužské telo je od prírody inak stavané a silnejšie ako ženské, s tým nič neurobíte, skrátka je to tak. Keď muž podstúpi hormonálnu terapiu a následne súperí so ženami, vždy bude vo výhode,“ myslí si.

POPULARITA AJ ZODPOVEDNOSŤ

Život profesionálneho športovca je finančne náročný, sama by všetko neutiahla. Preto je súčasťou vrcholového strediska Dukla Banská Bystrica a podporu má aj od Slovenského atletického zväzu. Jej sponzorom je aj známa športová značka. Od miestnych a regionálnych zdrojov prijíma skôr poctu a psychickú podporu.

Nadaná športovkyňa vníma zvýšený záujem o seba a nárast popularity. Považuje to za príjemné veci, najmä keď môže šíriť myšlienku športu a krásy pohybu u detí a mládeže, pretože potrebujú mať vzory a autority, ktoré ich podchytia a venujú sa im. Ako to napokon bolo aj v jej prípade.

„Tínedžerský vek je zložitý. Vtedy som mala krízy, nechcelo sa mi trénovať, ale ľudia okolo mňa, hlavne otec, ktorý vo mne videl potenciál, ma podržal. Teraz som rada, že som vydržala.“ Zo životných hodnôt si Gabika najviac váži slobodu pri rozhodovaní a vieru. V seba i pomoc zhora.

Boh je pevný bod jej života, preto sa pred každými pretekmi i pri každom ťažkom tréningu pomodlí a následne poďakuje. Zo športového hľadiska je jej métou vylepšiť a prekonať svoj osobný rekord. Uvedomuje si, že talent, ktorý dostala do vienka, je veľký dar, ale aj zodpovednosť. Preto berie víťazstvá aj prehry s pokorou.