Od svätého Tomáša k svätému Dominikovi

Pútnici v prvý deň poriadne zmokli, no ostatné dni už na nich pálilo slnko. Chvíľky kráčania osamote striedali s priateľskými rozhovormi a modlitbou posvätného ruženca. Duchovné sily čerpali z každodennej Eucharistie a spoločnej modlitby liturgie hodín. Na záver dňa viedli s bratmi dominikánmi dišputy na rôzne témy.

Počas svojho vyše 130-kilometrového putovania zavítali do Moldavy nad Bodvou, Poník, Badína či Podkoníc, kde sa stretli s inou pútnickou skupinou, ktorú viedli sestry dominikánky.

Nakoniec prišli do Konventu sv. Dominika vo Zvolene, kde púť zavŕšili prednáškou o svätom Dominikovi. Brat Joachim pri nej umyl pútnikom nohy, podal občerstvenie a povzbudil ich vstať od stola a iným umývať nohy slovom evanjelia.

„Osobne som pri putovaní prežila dôležité poznanie: často som si myslela, že naplánovaná cesta je zbytočne komplikovaná. Videla som lepšiu či jednoduchšiu možnosť, ako sa dostať do cieľa. Keby som v dôvere nasledovala ,pastiera‘ (v našom prípade pátra Alana), mohla som si ušetriť energiu vyplytvanú na zbytočné frflanie.

Vždy sme sa dostali včas do cieľa. Aj v živote s Pánom sa nám môže zdať, že vidíme jednoduchú cestu po vyšliapanom chodníku, ale Pán nás vedie do strmého kopca zarasteného krami. Nie je ľahké bez váhania vykročiť za ním a nehádať sa.

No nie je krásne dať sa viesť a zanechať obavy? Sami si komplikujeme život v snahe zjednodušiť si ho. Ale Pán dobre vie, kadiaľ nás vedie, a len s ním dôjdeme do cieľa,“ podelila sa o svoju skúsenosť jedna z pútničiek Margaréta.