Odpusť mu, prosím

Nechcem sa hrať na hovorcu Boha. Nemusíš tieto slová prijať. Ale možno ťa nasledujúce riadky inšpirujú, ak ti niekto ublížil. Mohol by ti Boh o danom človeku napísať napríklad takýto list? 
Mária Bilá 28.05.2020
Odpusť mu, prosím

„Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou,“ (2 Kor 2, 7) – radí Sväté písmo.

Drahé dieťa, bolí ma to.

Tak veľmi ako teba. Veď predsa žijem v tebe, s tebou, pre teba.

Ak by som mohol (ale ty dobre vieš, že slobodná vôľa je jediné, čo nemôžem zmeniť bez vášho súhlasu), rád by som tomu zabránil. Aj som sa snažil.

Už odkedy som ľuďom dal Desatoro, neskôr svojho Syna a ešte neskôr Ducha Svätého – vždy znova a znova sa vás všetkých snažím presvedčiť, aby ste si vybrali cestu lásky. Aby ste boli šťastní vy aj tí okolo vás.

Vedel som, že mnohí nebudú chcieť konať dobro len tak z lásky, preto som začal zákonom. 

Veľmi ma bolí (kvôli vám samým), že si ho stále ohýbate, prekrúcate, ignorujete ho a porušujete. 

To sa teraz stalo. Myslíš, že X konal v súlade s mojou vôľou? Veď si len spomeň na prikázania; spomeň si na príklad môjho Syna.

Či som ja niekedy chcel, aby si ľudia ubližovali? Či som ja niekedy ľudí vyzval, aby niekoho ohovárali, klamali mu, bili ho, vysmievali ho, týrali, deptali? Nie je to tak, že som to všetko prísne zakázal? 

Mrzí ma (najmä kvôli tebe samému, lebo ak strácaš vzťah so mnou, strácaš aj silu, radosť a pokoj), ak veríš, že to bola moja vôľa. Ak chceš poznať moju vôľu, ak chceš vedieť, ako som chcel, aby sa X k tebe správal, ešte raz si pripomeň Desatoro

Dovoľ to splatiť mne
Milé dieťa, veľmi ma mrzí (opäť kvoli tebe, lebo si tak predlžuješ a prehlbuješ bolesť), že nechceš odpustiť.

Že odpustenie berieš ako ďalšiu povinnosť, ktorá je nad tvoje sily a ktorú od teba chcem v čase, keď najviac trpíš. Že odpustenie berieš skôr ako soľ do rany, nie ako liek na ňu. Že odpustenie je pre teba skoro ako nová krivda. 

Vedz, že odpustenie neznamená povedať, že sa nič nestalo – naopak. Stala sa hrozná vec. Taká hrozná, že X ju nikdy nesplatí, ak by si chcel vyrovnanie dlhu od neho. Nemá na to.

Akoby ti bezdomovec podpálil dom a ty by si žiadal náhradu škody od neho. Ty máš na to právo – ale on na to nemá prostriedky.

Preto ťa prosím, aby si X jeho vinu odpustil – a dovolil ju splatiť mne.

Môj Syn to už spravil na Kalvárii, kde vás zastúpil ako obete aj vinníkov. Obete – aby cítil vašu bolesť. Aby ju vedel s vami niesť. A vinníkov – aby ju odčinil.

Všetci ste tak trochu bezdomovci, ktorí ničia cudzie domy. Nikto z vás nedokáže celkom zahojiť zranenia, ktoré spôsobil. 

Predstav si obetu môjho Syna – predstav si ju detailne. Čo by si chcel, aby som X spravil? Akú bolesť chceš, aby cítil?

Chcel by si ho urážať, vynadať mu, ponížiť ho? Chcel by si ho opľuť, zbiť, skopať, bičovať? Zabiť ho? To všetko zaňho splatil môj Syn.

Vzal na seba nielen všetku bolesť, ktorú cítiš ty, ale aj tú, ktorú chceš, aby cítil X.

Dvojnásobne ťa odškodním    
Milé dieťa, vieš, že som si ťa adoptoval?

Zabudol si, čo sľubujem svojim deťom?

Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu budú plesať nad svojím údelom, preto budú dvojnásobne vládnuť v svojej krajine, dostane sa im večnej radosti“ (Iz 61, 7).

Dvojnásobne ťa odškodním; na tomto svete a raz aj na druhom. X to nevie a nemôže, ale ja áno.

Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Nie je také zlo, z ktorého by som pre teba nevyťažil niečo dobré.

Neželám si zlo; keď však už do vášho príbehu príde, snažím sa s ním pracovať tak, aby ste nakoniec vyšli ešte silnejší a lepší.

Ver mi; a aj ty raz budeš môcť X povedať: „Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro“ (Gn 50, 20). 

Milé dieťa, chcem ti dať „veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha“ (Iz 61, 3).

Prosím ťa, dovoľ mi to – priviň sa ku mne, svojmu Otcovi, ktorý všetkých vás, svoje milované deti, „urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle“ (Kol 1, 12).

Aj s ním mám plán
Všetky deti, láska. Aj X. Aj on/a je moje dieťa.

Myslíš, že toto svoje dieťa v nebi nechcem? Alebo tu, na zemi? Myslíš, že s ním nemám plán? Že o ňom neplatí, že bol stvorený na to, aby konal dobré skutky, ktoré som preňho už vopred pripravil (porov. Ef 2, 10)?

Že on sa nemôže obrátiť a vykonať toľko dobra, o ktorom sa ti ani nesníva? Vieš, ako veľmi si želám, „aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?“ (Ez 18, 23).

Odpusť mu, dieťa, veď vieš, že „ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov“ (Jak 5, 20). Tvoja modlitba zaňho zmení jeho i tento svet rýchlejšie a účinnejšie, ako keby si sa chcel pomstiť.

Ak sa predsa len nepolepší, „moja bude pomsta a odveta“ (Dt 32, 35). Hádam uznáš, že som spravodlivejší ako ty; že som ten, kto „skúma všetky srdcia a pozná každý výplod mysle“ (1 Krn 28, 9).

Už teraz viem o X omnoho viac, ako ty budeš vedieť. Viem, prečo je taký, aký je. A viem, aký môže byť. Daj mi čas a šancu presvedčiť ho, že pre tento svet – aj pre teba – môže byť veľký dar. 

Láska, „zachraňuj na smrť vedených a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!“ (Prís 24, 11). X sa vybral na zlú cestu, cestu k peklu – prosím, vysloboď ho svojou modlitbou a odpustením. 

Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým“ (Lk 6, 35).