Olympiádu má na dosah

Žiť vo Vysokých Tatrách a nelyžovať? Také niečo sa nedá. Hlavne, keď máte dobrý svah rovno za domom a snehu dosť až do mája. A tak keď Ždiarčanke Katke noha dorástla do snoubordových topánok po starších sestrách, neodolala, vzala dosku a vyrazila do závejov za domom. Hovorí, že jej to viac nešlo, ako šlo. Ale nič to. Všetci predsa vieme, že začiatky bývajú ťažké.

Na začiatku boli lyže

Katku postavili na lyže, keď ešte nechodila do školy. Na svahu sa cítila ako doma. Jedným očkom však stále pokukovala po starších sestrách Julke a Veronike, ktoré snoubordovali. To sa jej páčilo viac, veď sestry boli jej vzorom. A tak ju jedného dňa vzali do parády a pomohli jej zvládnuť základy.

„Po pár dňoch ma ,stromček‘ začal nudiť. Bolo to pre mňa pomalé, a tak som začala skúšať ,esíčko‘, spomína Katka s úsmevom na svoje začiatky. „To mi až na pár úspešných pokusov vôbec nešlo a skončilo to pádom na kolená. Už som sa pomaly dostávala k rozhodnutiu zavesiť tento šport na klinec a zostať radšej pri bezpečných lyžiach,“ pokračuje nádejná športovkyňa.

Našťastie to nevzdala. Obrnila sa silnou dávkou trpezlivosti a skúšala ďalej. A konečne sa jej jazda začala zlepšovať. Vtedy už bolo isté, že snoubordingu sa tak ľahko nevzdá.

Do svojich pätnástich rokov sa síce viac venovala lyžovaniu, v ktorom aj pár rokov pretekala, no to sa zmenilo na Školskej snoubordovej lige v roku 2018 v Jasnej, kde si ju a jej kamarátku všimol ich terajší tréner. A tu sa niekde začína cesta budúcej, veríme, že úspešnej reprezentantky Slovenska.

Tréningy sú časovo náročné

V rokoch 2018/2019 začala Katka svoju prvú športovú sezónu. Vtedy v klube nakúpili krosové dosky a cez letnú prípravu na sezónu 2019/2020 sa začal tvoriť ich terajší tím. Pribudli nové skejtbordy a začali s pravidelnými tréningmi na pumptrackoch.

Ak by ste si mysleli, že snoubordisti trénujú iba v zime, mýlili by ste sa. Ide o celoročnú prípravu a niektoré dni sú naozaj veľmi náročné. No nájdu sa medzi nimi aj také, ktoré si v tíme užívajú naplno.

„V lete trávime s tímom skoro každý deň na skejtbordoch na pumptracku a pomedzi to chodíme posilňovať do Liptovského Mikuláša. Stále sa snažíme tréningy nejako spestriť. Minulé leto sme spojili napríklad stanovačku v Košiciach so skákaním v Jump aréne či wakeboardingom,“ prezrádza Katka.

V zime sú, samozrejme, každý deň na svahu, no tréning pokračuje aj potom individuálne doma alebo spoločne v Liptovskom Mikuláši. „Väčšinu času medzi koncom letnej prípravy a začiatkom novej sezóny trávime v rakúskom Pitztali, kde už máme svoje zázemie a stále tam na nás čaká zaujímavá trať.

Na Slovensku väčšinou trénujeme na Štrbskom Plese, kde máme celú zimu postavenú štartovaciu sekciu. Túto sezónu sme strávili pár týždňov aj v Jasnej na skokoch a tiež sa nám podarilo vybaviť a postaviť celú trať u nás v Ždiari, kde sme sa pár týždňov pred odletom pripravovali na majstrovstvá sveta juniorov v ruskom Krasnojarsku,“ vysvetľuje Katka a dodáva, že často sú dni, keď sa domov chodí len vyspať.

Tréningov a pretekov býva neúrekom, hoci v tomto roku ich bolo dosť veľa zrušených. Verí, že budúca sezóna bude bohatšia. Už teraz má nabitý kalendár a neustále sa doň pridávajú ďalšie zájazdy a svetové či európske poháre, na ktorých bude treba dobre zabojovať.

V tíme má veľkú podporu. Závisť a neprajnosť medzi sebou nepoznajú. „Sme veľmi dobrý, pohodový tím, vďaka ktorému si každú súťaž užívam naplno. Naozaj sme sa našli. Rozumieme si, pomáhame a stále nám je veselo,“ hovorí Katka.

Od olympiády už len kúsok

To, že v tomto školskom roku bolo vyučovanie viac dištančné ako prezenčné, prišlo Katke celkom vhod. Hoci jej v škole od začiatku, čo do nej nastúpila, ospravedlňovali hodiny a dovoľovali odchádzať na tréningy, bolo potom pre ňu ťažké dobiehať učivo, dopisovať testy a zháňať úlohy.

„Dištančné vyučovanie mi tohtoročnú sezónu dosť uľahčilo,“ hodnotí Katka, „ľahšie som sa dostávala k úlohám, poznámkam či testom a mohla som byť prítomná na hodinách a byť známkovaná, nech som bola kdekoľvek.“

A aká bola tohtoročná sezóna? „Zúčastnila som sa na juniorských majstrovstvách sveta a podarilo sa mi obsadiť 9. miesto na európskom pohári. Raz som vyhrala 3. miesto na FIS pretekoch a raz 2. na Talianskom národnom pohári, kde som si našla miesto medzi ,sveťákovými‘ jazdkyňami,“ spomína Katka.

Za prvý úspech pokladá, keď po prvej sezóne v krose získala kvótu na olympiádu mládeže vo švajčiarskom Lausanne. A čo považuje zatiaľ za najväčší úspech? Určite zisk 232 bodov a posun vo svetovom rebríčku zo 104. miesta na 47.

Ako všetci športovci, aj ona sníva o olympiáde. Už k nej nemá ďaleko. Prvým kritériom bolo získať aspoň 100 bodov, čo splnila. Druhým je umiestniť sa do 30. miesta na svetovom pohári. Potom už ZOH 2022 v Pekingu nebudú len ilúziou, ale stanú sa realitou. Držíme palce!

A čo robí Katka, ak práve nie je na svahu alebo netrénuje niekde inde? Prezradila, že rada číta fantasy literatúru, píše svoje vlastné príbehy a bicykluje. Jej snom je venovať sa v budúcnosti naplno športu.