Ozvala sa v ňom hlbšia túžba po láske

Aká bola vaša cesta ku kňazskému povolaniu?

Som kňazom pätnásty rok a čoraz viac si uvedomujem pravdivosť slov sv. Jána Pavla II., ktorý povedal, že kňazstvo je dar a tajomstvo. Dar preto, lebo som si ho nijako nezaslúžil. Na tejto ceste mi Pán Boh posielal ľudí Cirkvi.

Osobitne moju maminu, saleziánsku sestru Máriu či duchovného otca Alojza. V období dospievania som zažil skúsenosť ľudskej lásky vo vzťahu. A práve vtedy sa ozvala vo mne ešte hlbšia túžba po väčšej Láske.

Môžeme povedať, že ste sa stali duchovným otcom pre mladých. Ako vnímate poslanie duchovného otcovstva?

Začnem definíciou muža: človek pre druhých. Pomôžem si citátom, že „najväčšou kariérou muža je byť dobrým otcom“. A môj názor? Najkrajším titulom pre kňaza je duchovný otec.

Spomínam si na prvé roky kňazskej služby, keď som ako mladý kaplán pôsobil v Starej Ľubovni. Skupinka mladých ma začala oslovovať otec Ľuboš. Spočiatku mi to prekážalo, veď predsa ja som pán kaplán. Neskôr som si uvedomil, že v tomto oslovení je vyjadrené to podstatné o kňazstve.

Keď som vstúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule, po roku som vnímal zvyšných päť rokov ako stratu času. Veď predsa tam vonku je toľko „roboty“, tak veľa „neobrátených“ ľudí.

V treťom ročníku som sa obával, že šesť rokov je málo nato, aby bol mladý kňaz dostatočne pripravený „do sveta“. V poslednom roku formácie ma naplnil pokoj, že je to správne tak, ako to je.

Ste riaditeľom Komisie pre mládež v Spišskej diecéze (KpM). Aká je vaša úloha?

Frajerina, ale nie, žartujem. KpM je akoby predĺženou rukou otca biskupa a jej úlohou je koordinovať službu mladých v diecéze. Na tomto mieste chcem vyjadriť vďačnosť za konkrétnych mladých ľudí, ktorým horí srdce pre službu. Za nadšenie mladých pre dobrovoľníctvo.

Za kreativitu a odvahu toľkých animátorov. Jeden z projektov KpM je aj DAŠ-ka – diecézna animátorská škola vo Važci. Je to dvojročný formačný kurz, kde po prvom roku v auguste je desaťdňovka. Obetaví animátori pripravili dynamický program.

A keď sme sa v nedeľu lúčili, tak som im prial, aby si oddýchli. Na to mi jeden z nich s úsmevom hovorí: rád by som, otče, ale dnes mi končí dovolenka v robote.

V duchu slov sv. Augustína Spievaj a kráčaj sa mladí vybrali s otcom Ľubošom (druhý zľava) na púť z Muráňa do Levoče. Snímka: archív Ľuboša Laškotyho

Ako vyzerá práca s mladými? Akým aktivitám sa venujete?

Ďakujem pápežovi Františkovi, že nosí v srdci aj mladých, dokonca rád hovorí, že Boh je mladý. A osobitne za jeho list mladým – exhortáciu Christus vivit. V nej nám pripomína, že neexistuje mládež, ale existuje len konkrétny mladý človek s konkrétnym životným príbehom.

Najzrozumiteľnejším jazykom pre človeka a zvlášť pre mladého je prijatie. Ako kňaz vyčlenený na službu mladým pôsobím v Diecéznom centre mládeže Premeny vo Važci. Spolu s dobrovoľníkmi ponúkame viaceré programy pre mladých ľudí.

Počas týždňa sa venujeme duchovným obnovám pre žiakov a študentov cirkevných škôl. A víkendy sú pre animátorské školy alebo birmovancov.

Aká je práca s mladými? Čo si navzájom odovzdávate?

Som vďačný mojim otcom biskupom – Jánovi a zosnulému Štefanovi za ich dôveru, keď ma pozvali do tejto služby. V pastorácii mladých som už desať rokov a chcem potvrdiť pravidlo, že aj ja viac dostávam, ako dávam.

Spomeniem aspoň niektoré dary – život medzi mladými spomaľuje starnutie, život s mladými prináša pocit plnosti, mladí a zmena šatníka, ale predovšetkým zmena charakteru. Mladý človek vidí inak, ružovými okuliarmi, odvážne, bez problémov.

Keď sme chystali Diecézne stretnutie mládeže Vykroč, zvolili sme si tému Hore nohami a  mladým napadol bláznivý nápad – na pódium zavesiť ozajstný strom, samozrejme, naopak. Nezabudnuteľným pre mňa ostal moment, keď sme spílili starú hrušku asi 6 metrov vysokú a 3 metre širokú.

Na moju otázku, ako ju prepravíme do 30 kilometrov vzdialenej mestskej haly, mi dotyčný mladík povedal: To teraz nerieš. A naozaj, vďaka viacerým „náhodám“ sa to skutočne podarilo.

Čím vás možno prekvapili, potešili? Alebo naopak, čo vás sklamalo?

V  istom období som pochopil a prijal túto pravdu: mladý človek nie je zlý, on je len ranený a zmätený. Preto rozumiem viacerým „sklamaniam z mladých“. Často som svedkom toho, ako nebeský Otec uzdravuje, premieňa a objíma mladé ustráchané srdce.

A toto sú pre mňa zázraky. Keby som sa mal rozhodnúť znova, ktorým smerom v živote kráčať, dnes by som sa znova rozhodol ísť za Ježišom ako kňaz. Lebo som šťastný, že som kňazom.