Parahokej mi dal nových priateľov

Odkedy sa začalo vaše športové priateľstvo s parahokejom?
Niekde som čítal článok o hokeji na sánkach (teraz sa už volá parahokej) a tam sa písalo, že hľadajú nových hráčov, tak som sa im ozval, že to chcem vyskúšať. Pozvali ma na štvordňové sústredenie. Bolo to v roku 2014. 

Parahokej patrí medzi zimné paralympijské športy, no u nás nemá až takú dlhú históriu. Ako sa darí parahokeju na Slovensku? 
Každou sezónou sa zlepšujeme. Jediné, čo nám chýba, sú noví hráči. Do reprezentácie je problém nazbierať dve hráčske päťky. Potom je ťažké kondične stíhať s tímom, ktorý má tri päťky. Myslím, že podmienky sú dobré a stále sa zlepšujú. 

V začiatkoch naši hráči hrávali za české tímy. Ako je to teraz?
Existuje liga v Česku, ktorá je v súčasnosti zložená zo siedmich českých tímov. Hrajú v nej hráči zo Slovenska, z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Rakúska, Talianska, zo Švédska.

Jednu sezónu sme hrali v českej lige za Bencont Dolný Kubín. Vtedy sme skončili na piatom mieste z desiatich tímov. Potom slovenskému tímu nebolo umožnené hrať. Momentálne skoro všetci hráči zo Slovenska hrajú za české kluby v českej lige.

Parahokej má, samozrejme, isté odlišnosti oproti ľadovému hokeju, čo sa týka pravidiel. Ktoré z nich by ste zvlášť pripomenuli našim čitateľom? 
Najprv pripomeniem, že je to šport pre telesne postihnutých, ktorý údajne založili v roku 1960 dvaja nadšenci vo Švédsku v rehabilitačnom centre. Hráči sedia na špeciálnych „saniach“, na ktorých sú upevnené dva korčuliarske nože.

Hrá sa s dvomi hokejkami, ktoré majú sklon čepele prispôsobený hráčovi na sánkach a na konci hokejok sú hroty, ktorými sa hráč odráža od ľadu, aby sa mohol pohybovať. Zápas sa hrá 3 x 15 minút. Je tu jeden faul navyše - takzvané téčko, to znamená, že nie je dovolené naraziť špičkou sánok kolmo do druhého hráča. Ďalej nie je možné korčuľovaním cúvať.

Už ste nám predstavili hokejku aj špeciálne sane, bez ktorých by sa nezaobišiel žiadny parahokejista. V čom sú predsa len najväčšie rozdiely oproti výstroju v bežnom hokeji? 
Výstroj je rovnaký. Prilba je s košíkom, pretože hráč je nízko na ľade, a tak letiaci puk často trafí hlavu. Rukavice musia byť kvalitné, lebo sa rýchlejšie opotrebúvajú v dlaňovej časti aj z vonkajšej časti trením o ľad.

S naším reprezentačným tímom ste zažili aj veľký úspech – 3. miesto v B-skupine na MS vo Švédsku v Ostersunde. Ako si na to s odstupom času spomínate?
Vtedy sa zadarilo. Odvtedy som absolvoval ešte MS v B-skupine v japonskom Tomakomai, kde sme skončili tretí. Splnili sme stanovený cieľ obhájiť bronz. Drina nevyšla nazmar.

A čo vaše športové ciele do budúcnosti? Asi medzi nimi nájdeme aj postup na paralympiádu.
Cieľ je kvalifikovať sa na paralympiádu. V októbri 2017 v kvalifikácii sme boli kúsok od postupu. Lenže v kľúčovom zápase s Japonskom sme nedali toľko gólov, aby to stačilo na víťazstvo. Zápas sme dohrali so šiestimi hráčmi pre zranenia a dvoje rozbité sane.

Ako je všeobecne známe, parahokej hrávajú športovci s rôznym druhom postihnutia. Patríte k nim už viacero rokov aj vy. Robiť tento druh zimného športu – to chce veľa odriekania, disciplíny, ale aj pokory či trpezlivosti. Čo vám dáva do života toto vaše úzke puto s ľadovou plochou? 
Ešte najskôr pripomeniem, že v oficiálnych medzištátnych zápasoch môžu hrať iba telesne postihnutí. Telesné postihnutie posudzuje špeciálna komisia podľa stanovených pravidiel. Hráč by mal mať predovšetkým zdravé ruky a aspoň vrchnú časť chrbta a brucha.

Za seba môžem povedať, že vďaka hokeju sa fyzicky lepšie cítim, mám lepšiu stabilitu. Hokej mi dal okrem iného najmä nových priateľov.

Aj v súčasnosti patríte do nášho reprezentačného tímu. Kde sa najbližšie predstaví slovenský parahokej?
Najbližšie sa chystáme na turnaj do Turína. Súpermi budú Taliansko, Nórsko, Južná Kórea.