Podať pomocnú ruku a zachrániť život

Popradčan Peter Klinga (22) mal vo svojom budúcom povolaní vždy jasno. Keď sa ho už ako malého chlapca opýtali, čo bude robiť, keď bude veľký, jeho odpoveď bola jednoznačná: liečiť chorých v nemocnici.

Lenka Piatrov Horáková 04.05.2023
Podať pomocnú ruku a zachrániť život

Petra k práci záchranára viedla predovšetkým túžba byť blízko pri tých, ktorí sú chorí a nevládni. Snímka: Archív -PK-

Peter momentálne študuje ošetrovateľstvo na vysokej škole. O pár týždňov ho čakajú bakalárske skúšky a po ich absolvovaní by svoje vedomosti rád rozšíril v odbore záchranár. Jeho detský sen sa začal napĺňať, už keď skončil strednú zdravotnícku školu. Dnes sa popri vysokoškolskom štúdiu venuje zdravotnícko-dobrovoľníckej činnosti.

„Jedného dňa sa na mňa obrátil kamarát s otázkou, či by som sa nechcel stať súčasťou nejakej zdravotníckej organizácie ako dobrovoľník a pomáhať tak druhým,“ spomína Peter na nie také dávne rozhodnutie, ktoré v jeho živote odštartovalo novú kapitolu. Postupom času sa im podarilo vo svojom okolí vytvoriť tím, a tak založili občianske združenie, ktoré sa venuje práve záchranárskym aktivitám.

POMÁHAŤ ĽUĎOM

Čo viedlo mladého chalana k tomu, aby svoj voľný čas zasvätil službe druhým? „Som šťastný, keď môžem niekomu pomôcť, poradiť svojimi vedomosťami alebo podať pomocnú ruku vo chvíli, keď to najviac potrebuje. Je to pre mňa príležitosť nasledovať Krista a napodobňovať jeho príklad, keď sa stal služobníkom druhých.“

Vďaka dobrovoľníckym záchranárskym aktivitám získal Peter nové skúsenosti a veľa úžasných priateľov. Príkladom mu bola aj jeho mama, zdravotná sestra. Vždy ho podporovala a podporuje. Navyše Peter miluje prácu, v ktorej je veľa adrenalínu, prácu s ľuďmi a v teréne.

ZACHRÁNIŤ ŽIVOT

Dobrovoľnícka zdravotnícka činnosť zahŕňa viaceré aktivity. Napríklad v oblasti poskytovania prvej pomoci. „Vedieť ju poskytnúť a vedieť ju poskytnúť správne je veľmi dôležité. Mal by to ovládať každý človek. Veď komukoľvek sa môže stať, že stretne alebo nájde niekoho, kto bude v ohrození života. Môže to byť cudzí človek alebo aj niekto z rodiny,“ vysvetľuje Peter.

V mnohých prípadoch je rozhodujúca každá sekunda, preto je potrebné vedieť pohotovo a správne zareagovať. Veď čo môže byť viac než zachrániť ľudský život? A tak sa mladí záchranári snažia iným mladým ukázať, ako na to. Navštevujú rôzne škôlky, školy, tábory, zariadenia pre seniorov a robia prednášky, ktoré obohacujú praktickými ukážkami poskytovania prvej pomoci.

Ďalšou dobrovoľníckou činnosťou je aj zabezpečovanie zdravotnej služby na rôznych kultúrnych, športových či cirkevných podujatiach alebo v školách v prírode. Dohliadajú na zdravotný stav účastníkov a ošetrujú prípadné poranenia, napríklad odreniny, zlomeniny či náhle zmeny zdravotného stavu, medzi ktoré patria hlavne kolapsy.

VÁŽNE AJ VESELO

Počas dobrovoľníckych akcií zažil Peter nejednu príhodu. Niektoré menej úsmevné, ale mnohé naozaj zábavné. Veď život zdravotníkov nemusí byť vždy vážny. „Raz v auguste sme s kolegom zabezpečovali zdravotnú službu na hore Zvir v Litmanovej,“ spomína.

Keď prišli na miesto, pripravili si veci a išli sa pomodliť k Panne Márii do kaplnky. „Rozhodli sme sa, že si naberieme aj vody z prameňa a zoberieme ju domov. Načerpali sme ju do fľašiek a odniesli do sanitky. Na ďalší deň bola slávnostná odpustová svätá omša a počas nej k nám prišla jedna pani s tým, že sa necíti dobre. Vzali sme ju do sanitky a posadili, aby sme ju vyšetrili.“

V ten deň bolo dosť teplo, tak jej Peter podal pohár vody. „Samozrejme, tej z prameňa, pretože som ju mal hneď poruke. Keď ju vypila, všimla si na fľaške nálepku s obrázkom Panny Márie. Hneď vedela, že sme jej dali vypiť ,zázračnú‘ vodu,“ rozpráva Peter s úsmevom. „Rozžiarili sa jej oči a povedala, že už jej je lepšie. Samozrejme, pýtali sme sa, či naozaj; či jej netreba aspoň zmerať tlak. Ale ona sa len poďakovala, usmiala a odišla.“

Vtedy si s kolegom uvedomili, že aj takéto malé zázraky sa dejú a že táto voda môže mať blahodarné účinky.

PESTRÝ ŽIVOT

Hoci Petra čoskoro čakajú bakalárske skúšky a dobrovoľnícke činnosti vypĺňajú takmer všetok jeho voľný čas, dokáže si nájsť aj chvíľku na svoje záľuby. Ako pravý Popradčan miluje hory a všetko, čo s nimi súvisí. Je teda veľký fanúšik tatranskej turistiky a horskej cyklistiky.

Okrem toho miluje hudbu a najmä hru na organe. Pôsobí ako organista vo viacerých popradských a tatranských kostoloch. Aj toto vníma ako spôsob služby Bohu a ľuďom. Je vďačný za dary, ktorými môže slúžiť druhým a zároveň nimi oslavovať Boha.