Prečo ísť do Domčeka

Prvého septembra sme oslávili prvé výročie blahorečenia Anny Kolesárovej. V rodisku čoraz obľúbenejšej svätice stojí aj Pastoračné centrum Anny Kolesárovej, takzvaný Domček, v ktorom sa pravidelne organizujú púte. Prinášame pár dôvodov, prečo ich navštíviť.
02.09.2019
Prečo ísť do Domčeka

Do Domčeka prichádzajú stovky mladých ročne. Snímka: Radoslav Matejov

Upúta žltým náterom a výrazným logom – Domček v obci Vysoká nad Uhom postavili ochotní dobrovoľníci a v súčasnosti tam prichádzajú mladí z celého Slovenska. 

Annina blízkosť
„Anka žila nedávno, nie je to bytosť z dávneho stredoveku,“ skonštatoval rektor Domčeka Pavol Hudák minulý rok pre naše noviny. Aj preto mladí, ktorí za ňou putujú, „vidia, že chodila do tohto kostola a tu sa modlila, že tu bývala, po týchto uliciach kráčala… A zrazu sa im to dievča stáva blízkym. Stáva sa ich priateľkou“.

Doslova na dosah ruky je vo Vysokej nad Uhom Annin hrob a od blahorečenia aj relikviár. Nevraviac o tom, že pri troche šťastia možno osobne stretnúť posledných pamätníkov oných novembrových udalostí. 

Osobný rast  
Zranenia, otázky, boľavá minulosť – aj to si so sebou mladí často prinášajú do Domčeka. A mnohí tam skutočne zažijú uzdravenie či obrátenie. 

Kombinácia spoločenstva, otvorených kňazov, odkazu Anny Kolesárovej, pútavého programu, prednášok, času na samotu a genius loci – i to prispieva k tomu, že viacerí sa do Domčeka vracajú opakovane a zakaždým ich to niekam posunie. 

„Mladí majú túžbu po pravdivosti a láske. Hovorí sa, že skutočný priateľ ti povie pravdu, lebo ti chce pomôcť. Ak je pravda povedaná v láske, človeka to okreše. Ako keď údermi do kameňa vznikne pekná socha. Mladí sa v Domčeku učia, že si môžu povedať všetko, že si môžu navzájom pomôcť,“ zhrnul Pavol Hudák. 

Pekné vzťahy
Teologická antropológia tvrdí, že nadprirodzeno predpokladá prirodzeno. Niektorí sa to hanbia priznať, ale je fakt, že do Domčeka sa putuje aj preto, aby si človek našiel nových priateľov, respektíve priateľa/priateľku. Domček na to dáva dobré predpoklady. 

„Hovorím, že je to určitá skratka pri zoznamke. Ľudia sa bežne spoznávajú, oťukávajú sa, aké majú hodnoty, na niečo sa boja, na niečo sa hanbia spýtať… Takto strácajú pol roka, kým sa odvážia rozprávať o dôležitých veciach. Ale keď niekto bol na púti alebo v Domčeku a zistí, že stretol človeka, ktorý tam bol tiež, hoci to bolo dávno, hneď majú tému na rozhovor. A vedia, že sa stretnú v hodnotách a názoroch,“ opísal Pavol Hudák pre Katolícke noviny

V Domčeku človek nájde priestor na stíšenie sa aj na budovanie spoločenstva. Snímka: Radoslav Matejov

Vzory normálnych svätých
Do Domčeka často prichádzajú ľudia, ktorí by sa, slovami pápeža Františka, dali nazvať „svätcami z veďľajších dverí“. Normálni mladí z mäsa a kostí, ktorí riešia to, čo všetci ostatní – školu, prácu, vzťahy, rodinu -, ale dokážu to robiť spôsobom, z ktorého ide radosť a pokoj. 

Už len byť v ich prítomnosti je veľkým osviežením; nevraviac o tom, že človek môže z ich postojov a návykov veľa načerpať aj do vlastného života. 

Prednášky a svedectvá
Každá púť má vlastnú tému, ktorej je prispôsobená aj prednáška. Od deväťdesiatych rokov sa tam vystriedali mnohí kňazi, manželské páry či odborníci na rôzne oblasti, ktorí svojimi slovami povzbudili, usmernili, potešili či zmenili stovky pútnikov. 

Súčasťou pútí bývajú aj svedectvá (zväčša) mladých, ktorí na vlastnej koži pocítili, že „veľké veci urobil s nami Pán“ (Ž 126, 3), a vzali osobne evanjeliovú výzvu „a ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov" (Lk 22, 32). 

Práve aj autentické príbehy rovesníkov, ktorým Boh rôznym spôsobom zasiahol do života, bývajú pre ostatných veľkým povzbudením. 

Spoločenstvo a služba
Púte radosti a zrelosti sa konajú od piatka večera do nedeľňajšieho poobedia. Program sa za roky stabilizoval; jeho súčasťou bývajú spoločné aktivity (sväté omše, prednášky, diskusie v skupinkách, púte k hrobu Anny Kolesárovej atď.) aj možnosti adorácie, duchovného rozhovoru, svätej spovede. 

Keďže účastníci sa hneď na začiatku delia do skupiniek podľa veku, v ktorých sa pravidelne rozprávajú, nemalo by sa stať, že sa niekto bude cítiť nevšímaný, aj keby na púť prišiel sám. 

Tí, ktorí boli v Domčeku viackrát, si môžu vyskúšať aj službu, pričom na výber je viac druhov. Organizačný tím, mediálny tím, modlitbový tím, dekoračný tím, hudobný tím či pomoc v kuchyni – aj v rámci týchto služieb sa možno realizovať pre dobro celého spoločenstva.