S Pannou Máriou o živote: O tých, čo odišli

Život im nevrátiš – ale možno aj tvoje modlitby prispejú k tomu, že sa skôr budú tešiť z večného života. 

Ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala
Každý z nás prišiel na svet očakávaný a milovaný; ak aj nie svojimi blízkymi, tak Bohom určite.

„Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 10).

Boh mal s nami plán a hlavne túžil mať s nami vzťah. Jeho láska je  veľká, nekonečná a prejavoval nám ju mnohými spôsobmi. Od chvíle počatia až po posledný výdych nás všetkých Boh miluje a chráni – hoci to vždy nemusíme vidieť a cítiť. 

Mária, viem, že aj tí, čo už odišli, sú Bohom milovaní. Aj tí, čo ešte trpia v očistci a neskutočne sa tešia na stretnutie s Bohom. A aj on sa akiste teší na stretnutie s nimi.

Mária, vypros mi, prosím, milosť stráviť tieto dni tak, aby som bratom a sestrám v očistci modlitbami a pokusmi získať odpustky vyprosil čo najviac milostí; a aby sme my na zemi žili s takou pokorou a odovzdanosťou, ako ty, keď si Bohu povedala svoje prvé – a neskôr každodenné, opätovné – fiat. 

Ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila
Denne stretáme množstvo ľudí. Nie všetky stretnutia sú také pozitívne ako to, ktoré si mala s Alžbetou.

Každý človek nás však môže priviesť k Bohu a každého človeka môžeme priviesť k Bohu.

Navzájom sa máme ťahať na ceste do neba.

Mária, nie vždy sa nám to – slabým, hriešnym, unaveným – darí.

Aj duše v očistci zaiste veľmi ľutujú chvíle a stretnutia, ktoré premárnili a ktoré mohli a mali byť šancou rásť v láske.

Mária, prosím, oroduj za tieto duše – a tiež za nás, čo ešte máme šancu stať sa ozdobou každej situácie, "Alžbetou" každého stretnutia. 

Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila
Boh sa chce narodiť v srdci každého z nás. Skúša to stále znova a znova, v rôznych chvíľach a situáciách.

My ho však možno často „potratíme“; miesto, čas či situácia, v ktorej klope na naše srdce, sa nám málokedy (a možno nikdy) zdajú vhodné na to, aby prišiel na svet; do nášho sveta. Aby sa v nás konečne narodil. 

Mária, aj duše v očistci určite ľutujú chvíle, keď nedali šancu a priestor Bohu; keď ho odbili ako niekoho nepotrebného či nechceného.

Mária, prosím, oroduj za tieto duše – a tiež za nás, čo ešte máme šancu premieňať svoje srdce na jeho domov. 

Ktorého si, Panna, v chráme obetovala
Časom každý zistí, že (ako to povedal Ján Pavol II.) lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.

Náš život – každý jeho jeden deň – je plný menších aj väčších bolestí, obiet, sebazáporov.

Každého z nás život vyzve, aby niečo obetoval – možno to nebude syn (ako sa to stalo Abrahámovi, Jeftemu, či napríklad aj tebe, Mária), ale aj obetovať svoju pohodlnosť, plány či voľný čas je pre mnohých z nás ťažkou skúškou. 

Mária, aj duše v očistci už určite ľutujú chvíle, keď odmietali svoj kríž, zahadzovali ho alebo ho niesli s ustavičným frflaním a ponosovaním sa. Akiste ľutujú chvíle, keď sa pre svoje postoje a správanie samy stali pre niekoho krížom. 

Mária, prosím, oroduj za tieto duše – a tiež za nás, ktorí ešte máme šancu objať svoj kríž s láskou a niesť ho s úsmevom, hoci je to často veľmi veľká obeta. 

Ktorého si, Panna, v chráme našla
Mária, každý z nás zažil pocit, keď bol ako stratená ovečka, ktorá sa už rozlúčila s víziou, že sa ešte niekedy ocitne mimo temného lesa plného vlkov, tmy a nebezpečia.

A koľkokrát sa po nás vrátil Dobrý pastier, ktorý sa tešil zo svojej stratenej ovečky (porov. Lk 15, 1 – 6). 

Mária, aj duše v očistci určite ľutujú chvíle, keď sa zatúlali; a ešte viac tie, keď ich pastier našiel a naliehavo volal domov, ale ony odmietli jeho záchranu a mysleli si, že nájdu lepšiu a bezpečnejšiu cestu ako on.

Mária, prosím, oroduj za tieto duše – a tiež za nás, ktorí často odmietame byť poslušné ovečky a radšej sme trvohlavé (a doráňané) barany.