Sandra ukázala, ako sa dnes stať svätým človekom

Talianka Alessandra Sabattiniová bola energické mladé dievča, ktoré sa neuspokojilo so všedným prežívaním každodennosti. Sandra, ako ju všetci volali, už od útleho detstva túžila po svätosti a v tomto úsilí ju podporovali aj rodičia Giuseppe a Agnesa Sabattiniovci.

Narodila sa 19. augusta 1961 a prvé roky života prežila v obci Misano Adriatico v provincii Rimini. Keď mala štyri roky, presťahovala sa s rodinou do farnosti San Girolamo, kde bol farárom jeden z jej strýkov, don Giuseppe Bonini.

Ešte ako desaťročná si začala písať denník, ktorý sa neskôr stal jej duchovným testamentom. „Život prežitý bez Boha je len spôsobom plynutia času. Či už nudného alebo zábavného, no času, ktorý treba vyplniť pri čakaní na smrť,“ napísala Sandra v denníku, ktorý si založila v januári 1972.

Z lásky k Bohu rozdala aj svoje vreckové

Ona sama videla Boha v druhých, a tak sa im snažila všetkými možnosťami dostupnými pre tínedžerku slúžiť. Napríklad tak, že zo svojho vreckového od rodičov pomáhala chudobným, pričom často jej samej nič neostalo.

Veľkým medzníkom v jej živote bolo stretnutie v roku 1974 s Božím služobníkom Orestem Benzim, zakladateľom Komunity pápeža Jána XXIII. v Taliansku. Táto organizácia bojuje proti marginalizácii a chudobe.

Jej členovia spájajú vlastný život so životom núdznych a utláčaných a slúžia im 24 hodín denne. Leto, keď sa zoznámila s Orestem Benzim, prežila Sandra ako dobrovoľníčka v Domove Madonna delle Vette v Canazei, kde pomáhala mladým ľuďom s postihnutím.

Zanechalo to v nej hlbokú stopu, a preto po skončení strednej školy začala študovať medicínu na Bolonskej univerzite, aby mohla potom slúžiť ako lekárka na misiách v Afrike. Chcela sa starať o potreby tých, ktorí nemali nikoho, kto by sa o nich postaral.

„Ak naozaj milujem, ako môžem zniesť, že tretina ľudstva umiera od hladu, ale zároveň si mám zachovať svoje bezpečie alebo finančnú stabilitu? Budem dobrým kresťanom, ale nie svätcom.

Dnes je inflácia dobrých kresťanov, zatiaľ čo svet potrebuje svätých!“ vysvetlila vo svojom denníku, prečo Boha hľadá v aktívnej službe druhým. Sandra nachádzala oporu v modlitbe, ktorou si budovala vzťah s Bohom.

Často vstávala skoro ráno, aby sa pomodlila v tichu kostola. „Láska je syntézou kontemplácie a činnosti; je to bod, v ktorom sa nebo spája so zemou, kde sa ľudské bytosti spájajú s Bohom,“ napísala do denníka.

Blahoslavená snúbenica

Komunita pápeža Jána XXIII. priniesla Sandre okrem naplnenia túžby po službe núdznym aj ďalší zásadný životný míľnik. Stretla sa tam s mladíkom Guidom Rossim. Okrem toho, že mali rovnaké ideály, padli si do oka. Dvojica sa veľmi milovala a rozhodli sa zasnúbiť.

Snúbeneckému páru však nebolo dopriate prežiť svoj veľký svadobný deň. Sandru 29. apríla 1984 pri ceste na stretnutie komunity zrazilo auto. Zomrela o tri dni neskôr vo veku 22 rokov. V tejto súvislosti naskakujú zimomriavky pri čítaní poslednej strany denníka, ktorý si Sandra písala až do smrti.

Dva dni pred nehodou doň zaznamenala: „Na tomto svete nie je nič, čo by bolo tvoje. Sandra, dávaj si pozor! Všetko je dar, do ktorého môže Darca zasiahnuť hocikedy a ako chce. Staraj sa o dar, ktorý ti bol daný, aby bol krajší a plnší, keď príde tvoj čas.“

Pápež František 2. októbra 2019 potvrdil zázrak na Sandrin príhovor, čím otvoril cestu k jej blahorečeniu. Pôvodne sa malo konať v júni 2020, no pre pandémiu sa posunulo na 24. október 2021.