Šlabikár v rukách mladých dobrovoľníkov

„Združenie mariánskej mládeže vzniklo veľmi výnimočne. V roku 1830 v Paríži Panna Mária pri jednom zo zjavení povedala svätej Kataríne Labouré, vincentke, že si želá, aby vzniklo združenie detí a mladých, ktorí budú pod jej ochranou,“ hovorí na úvod sestra Marta Benejová.

„Postupne sa rozšírilo do celého sveta a aj na Slovensko, keď prišli sestry vincentky v roku 1861 do Nitry.“ Hlavným cieľom združenia je úcta k Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.

„Poslaním je viesť deti a mládež spolu s Máriou za Ježišom. Naša formácia spočíva v  štyroch oblastiach: ľudskej, kresťanskej, mariánskej a vincentskej. Posledné dve nás odlišujú od iných podobných organizácií. Svätý Vincent de Paul nás totiž učí pomáhať chudobným a Panna Mária je nám láskavou Matkou.“

ZAČALO SA TO V KOŠICIACH

Mládež sa v združení zapája do rôznych foriem pomoci, napríklad do zbierky Boj proti hladu či Taška sv. Vincenta, ktorej cieľom je zbieranie trvanlivých potravín pre ľudí v núdzi. V košickej komunite sestier vincentiek, ktoré pomáhajú aj Rómom v neďalekej osade, sa však zrodila ešte jedna myšlienka pomoci.

„Naši mladí zo združenia pri rozhovoroch s deťmi zistili, že aj keby chceli, nemajú sa kde učiť. V ich príbytkoch nie je elektrina, často ani okná, a teda sú len pri sviečkach alebo potme. Tiež ich je v jednej miestnosti veľa, takže sa do školy vôbec nepripravujú,“ vysvetľuje sestra Marta.

Mladí zo Združenia mariánskej mládeže preto doučujú tieto deti v dome sestier. „A tak sa projekt začal realizovať s prvými deťmi v roku 2010 práve v Košiciach.“

Sestra Marta Benejová považuje Šlabikár za dôležitý projekt aj do budúcnosti. Snímka: Archív ZMM

PRVÉ ÚSPECHY

Postupne sa projekt rozšíril aj do ďalších miest, v ktorých sestry vincentky pôsobia. Spolupracujú s mladými zo združenia napríklad v Nitre či v oravskej obci Lokca. Začiatky neboli jednoduché, lebo deti mali s učením pomerne veľké problémy a pokroky nebolo vidieť.

„Po pár mesiacoch sa však úspech dostavil a mnohé deti priniesli domov na vysvedčení známky lepšie aj o dva stupne,“ poznamenáva sestra Marta a zároveň pripája príbeh s úspešným finále.

„V jednej rómskej rodinke majú päť detí, no nevhodné prostredie na učenie. Ich rodičia však pre ne chceli lepšiu budúcnosť, preto sa návrhu doučovania veľmi potešili. Deti sa postupne ozaj zlepšili. Rodinka sa medzičasom presťahovala do Veľkej Británie, kde sa ich deti dostali aj na stredné školy a najstaršia z nich je už na vysokej.“

PROJEKT V PRAXI

Počas desiatich rokov fungovania projektu sa doň zapojilo okolo štyridsať mladých dobrovoľníkov. „Ponuku zapojiť sa do doučovania ako dobrovoľníci sme dávali študentom stredných a vysokých škôl, ale zapojilo sa aj niekoľko pracujúcich, väčšinou učiteliek, ktoré nám s tým pomáhali,“ spomína sestra Marta Benejová.

A ako vyzerala práca dobrovoľníkov v praxi? „Bola veľmi individuálna. Snažili sme sa, aby sa vždy jeden dobrovoľník venoval jednému dieťaťu, keďže každé malo svoje individuálne potreby. Ak to možné nebolo, roztriedili sme deti do menších skupín podľa veku. Najprv sme s nimi urobili ich domáce úlohy a potom sme im dávali doplňujúce – čítanie s porozumením, počítanie. Učenie sme ozvláštňovali aj vzdelávacími hrami.“

VĎAČNOSŤ ZA SKÚSENOSŤ

Na záver nás zaujímalo, ako účasť na projekte vnímali samotní dobrovoľníci. „Miestami to pre nich nebolo ľahké, pretože keď nevideli žiaden posun, bývali sklamaní. Ale snažili sme sa im vysvetliť, že nielen výsledky sú dôležité, ale aj záujem, ktorý týmto deťom venujú. Veď rodičia pre ne väčšinou nemajú čas,“ konštatuje sestra Marta.

Po čase však dobrovoľníci za novú skúsenosť ďakovali. Našli si cestu k jednotlivým deťom a radi s nimi trávili čas. „Uvedomili si aj to, aké majú šťastie, že môžu študovať vo vhodných podmienkach, podporovaní rodičmi a okolitým prostredím.“

V prípade záujmu o zapojenie do projektu môžu mladí napísať na email zmm@zmm.sk, kde ich z centra Združenia mariánskej mládeže usmernia na najbližšiu kontaktnú osobu.