Spravte si s deťmi počas sviatkov digitálny detox

Na čo prvé treba pozerať pri výbere programu pre dieťa?

Základným ukazovateľom môže byť jednotný systém označovania programov. Ten je však druhoradý, prvoradé je potrebné poznať naše dieťa ako indivíduum. Nie vždy je to iba o veku, ale aj o psychike dieťaťa.

Niektoré deti sú úzkostlivejšie, viac sa boja, nerobí im dobre, keď sa hlavný hrdina dostane do komplikovanej situácie. Reagujú veľmi citlivo a môže to v nich vyvolať strach. Iné sa však takýchto scén možno nebudú báť.

Je tiež dobré, aby sme programy pozerali s dieťaťom, alebo ak sa to dá, napozeráme si rozprávku alebo reláciu dopredu, napríklad na DVD. Vďaka tomu vieme, s čím sa dieťa môže stretnúť.

Určite by som rodičom neodporúčala posadiť svoju ratolesť pred televízor s tým, že teraz ide detské pásmo, a myslieť si, že tam nebude pre ich dieťa nič zlé. Z vlastnej skúsenosti viem, že syn je citlivý na to, ak napríklad hlavnému hrdinovi hrozí nebezpečenstvo.

Ako odfiltrovať vhodné programy?

Určite si treba rozprávky alebo seriály vyberať na základe hodnôt, ktoré nášmu dieťaťu chceme odovzdať, pretože ponuka je dnes obrovská. Výhodou je, že sú k dispozícii rôzne DVD alebo internetové archívy televízií, v ktorých si môžeme vybrať programy vyhovujúce pre naše deti.

Možnosťou je aj youtube, kde však existuje riziko reklám, ktoré sú do videí vkladané. Osobne by som volila domáci archív, kde si sami vyberieme to, čo chceme s deťmi pozerať.

Do výberu by som určite zapojila aj dieťa. Je to jedna z možností, ako ho učiť vyberať si z mediálnej ponuky a zároveň niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Vopred urobíte výber desiatich titulov, z ktorých si môže vybrať napríklad dva alebo tri.

Čo by mala obsahovať dobrá rozprávka?

V každej rozprávke musí dobro zvíťaziť nad zlom a zlo musí byť potrestané. Možno sa to zdá samozrejmé, ale nie v každej rozprávke je to úplne jednoznačné. Deti sú potom zmätené. Rovnako musia byť jasné charaktery postáv. Dobrí sú dobrí a zlí sú zlí, nie niečo medzitým.

Je dobré, že v súčasnosti vzniká aj veľa rozprávok, v ktorých sa riešia i náročnejšie témy (rôzne druhy hendikepov, neúplné rodiny…). Deje sa tak napríklad v animovanom seriáli Mimi a Líza. Prostredníctvom rozprávok tak rodičia môžu vysvetľovať citlivé situácie, s ktorými sa deti stretávajú v škôlke či škole.

Veľmi sa teším, že sa v rozprávkach začínajú objavovať aj deti s hendikepom. Na jednej strane detským divákom takéto diela zrozumiteľnou formou približujú fakty o zdravotnom postihnutí, o pomôckach, o zariadeniach, ktoré k životu potrebujú, a tiež im dávajú istý návod, ako pristupovať k hendikepovaným.

Mnohé deti dnes sledujú moderné rozprávky, nie je však dobré ponúknuť im aj čosi z klasiky?

Okrem návodu na život a morálneho poučenia, že dobro víťazí nad zlom, môžu rozprávky posunúť deti aj v estetickom vnímaní. Preto by sa rodičia nemali báť pustiť deťom aj iné tituly, ako sú moderné marketingovo posilnené animáky.

Napríklad naše deti veľmi rady pozerajú český bábkový animovaný seriál Povídaní o mamince a tatínkovi alebo starší slovenský seriál Najmenší hrdinovia. Veľmi pekné animácie robí aj Martin Smatana.

Treba prekonať predsudky a strach. Detský divák je veľmi vnímavý. Keď si ako rodičia dávame pozor na to, aby sme kvalitnými surovinami kŕmili detské telo, rovnako kvalitnými dielami by sme mali kŕmiť aj jeho ducha.

Kedy by deti mali začať pozerať televízor a ako dlho by sme im mali dovoliť ho sledovať?

Základné pravidlo je: čím menej a čím neskôr, tým lepšie. Deti do jedného roka by televíziu nemali pozerať. Je fajn, keď si rodina v tomto smere vytvorí nejaký systém, pravidlá. Napríklad že rozprávky pozeráme počas víkendu a počas týždňa máme pauzu.

Neodporúčam pozerať rozprávky tesne pred spaním. Myseľ dieťaťa potrebuje medzi pozeraním a spánkom ešte nejaký oddych. Pred spaním si radšej čítajte knihy.

Množstvo času by som dávkovala postupne podľa veku, limit si už musí každá rodina určiť sama. Dieťa o ňom musí vedieť vopred, predídete tak zbytočným konfliktom a vyjednávaniu; napríklad dnes pozeráme polhodinku, to sú tri rozprávky. 

Okrem rozprávok je vďaka technológiám alternatívou na zabavenie detí aj hranie hier na tabletoch či smartfónoch. Je to dobrý spôsob, ako deťom krátiť čas?

Príklad priťahuje. Darmo budeme chcieť od detí, aby v rukách nemali tablety alebo smartfóny, keď vidia, že rodičia sú závislí od technológií. Je to teda opäť o nás dospelých, či vieme počas čakania u lekára zabaviť dieťa inak. Napríklad čítaním knihy alebo hraním sa nejakej hry.

To isté platí aj pri cestovaní autom. Mám to vyskúšané na svojich deťoch. Aj my sme počas dlhej cesty „v krízovej situácii“ v aute zvykli siahnuť po videách v telefóne. Postupne sme však od toho upustili. Mobil sme vymenili za rozprávkové a hovoriace knihy, audiorozprávky a hudbu.

Máte nejakú radu ohľadom blížiacich sa Vianoc?

Urobte si digitálny detox, aspoň čiastočný. Vypnite televíziu, počítače a buďte spolu. Hrajte sa spoločenské hry, choďte na prechádzky, čítajte si knihy. Viem, že je to niekedy náročnejšie, lebo televízia či počítač nám ponúkajú rýchle riešenie, ako zabaviť dieťa.

Avšak vzhľadom na súčasnú situáciu ovplyvnenú koronavírusom, keď sa takmer všetko deje online, sme my i naše deti „predigitalizovaní“. Homeoffice, online škola, nákupy, stretnutia.

Verím, že je to pre mnohých ťažké, aj preto si skúsme v rámci našich rodín rozbaliť pod stromčekom ten najvzácnejší dar, ktorý si môžeme dať - a to je spoločný čas a prítomnosť jeden pre druhého; a technológie využime skôr nato, aby sme potešili tých, s ktorými byť nemôžeme.