Starší sú jadro, z ktorého vyrastáme

MAXIMILIÁN PALLO (25), podnikateľ

Snímka: Archív M.P.

Čím pokročilejšie na tom ako ľudstvo sme, tým rýchlejšie dochádza medzi jednotlivými rokmi k zmenám a o to ťažšie je pre staršie ročníky porozumieť a prispôsobiť sa im. Je to fakt, na ktorý by som sa však trochu pozrel aj z iného pohľadu. Naši starí rodičia sú ľudia, vďaka ktorým sme prišli na svet. Bez nich by neboli naši rodičia a bez rodičov by sme neboli my. Minimálne toto je silný dôvod, pre ktorý im môžeme byť vďační. Každý z nás pochádza z rôznych pomerov a rodín – niekto má na rodinu a vzťahy v nej väčšie šťastie, niekto menšie. Čo je však najväčšia vzácnosť, to sú ľudia a vzťahy, ktoré s nimi môžeme tvoriť. Je dobré premýšľať nad tým, čo je vlastne pre život najdôležitejšie. Zdravie? Mať zdravie, ale nemať žiadne vzťahy a dobrých ľudí okolo seba znamená prežiť život v opustení a samote. Na druhej strane život bez zdravia, ale s milujúcimi ľuďmi, ktorí nás napĺňajú pocitom lásky, dáva aj tomu najväčšiemu utrpeniu zmysel. K tomu všetkému poskytuje mnoho starých rodičov neoceniteľné rady, z ktorých sa môžeme učiť. Ich príbehy môžeme počúvať so zatajeným dychom a radi. Hoci som poznal iba troch svojich starých rodičov, som Pánu Bohu nesmierne vďačný za to, že ich ešte stále mám a môžem sa od nich ešte mnohému naučiť. Pracovitosti, disciplíne, vytrvalosti, ochote spraviť pre druhých to najlepšie, vedieť hospodáriť s financiami, byť láskavý, ochotný a dobrosrdečný. Hoci nemajú iba pozitívne vlastnosti, sú pre mňa obrovským príkladom a z každého z nich si viem zobrať to najlepšie.

LUKÁŠ HÍVEŠ (30), projektový manažér

Snímka: Archív L.H.

Tvrdenie, že si nevážime starých rodičov, je podľa mňa síce generalizovanie, ale hraničí s pravdou. Áno, veľakrát to nezvládneme, alebo to nezvládnu oni, ale správne je, ak generácie žijú spolu a v jednote. Prečo si vážiť starších ľudí a starých rodičov? Je to veľmi jednoduché – skúsenosť života je jedinečná a dá sa z nej veľmi veľa načerpať. Načerpať postoje, dôvody rozhodnutí, pochopiť okolnosti, počúvať trápenie a chyby, ktoré si nesú, poprosiť o radu, ktorú majú – to je státie na pevných základoch. Máš možnosť dom zbúrať a začať odznova (zbytočne) alebo môžeš dotvárať už existujúce a budovať ďalej. Myslím, že nášmu svetu rozumejú starší veľmi dobre. Až tak sa vo svojej podstate nemení, len prostriedky sú iné. Áno, v dobe informačnej a v dobe, ktorá je hladná po hĺbke kvôli neustálemu striedaniu pozornosti a sýteniu sa informáciami, je možné sa aj zahltiť nepotrebným. Ale ľudia sú stále takí istí. Keď dobre vysvetlíš svojim starým rodičom, o čo ide, určite pochopia. Nezabudni, že sú v role pozorovateľov a to vedia robiť veľmi dobre. Samozrejme, ak majú aj oni otvorené srdce. Ďalšou vecou je láska a darovanie tej najdrahšej veci – času. Základom dobrej komunikácie nie je dobré vyjadrovanie, ale pozorné načúvanie. Zrazu sa toľko dozvieš a tak veľmi tým pomôžeš. Starší ľudia nie sú okraj spoločnosti, ale jej jadro, z ktorého ostatné rastie.

DOMINIK MUCHA (22), študent

Snímka: Archív D.M.

Moji starí rodičia sú pre mňa vlastne druhí rodičia. Mám s nimi, Bohu vďaka, veľmi dobrý vzťah. Vždy sa na nich teším, pretože sa s nimi môžem veľmi dobre o  hocičom rozprávať a prijímajú ma takého, aký som. S babkami sa rozprávam väčšinou o živote, politike a nakoniec im aj rád pomôžem. S dedom je to technickejšie, rozprávame sa prostredníctvom manuálnej práce. Ale napokon má aj on pre mňa vždy dobrý vtip alebo nečakané slová s hlbším významom, pri ktorých si uvedomujem, koľko pokladov sa v ňom skrýva. Starí rodičia sú pre mňa obrovský dar. Učia ma toho mnoho a nikdy ma nezabudnú upozorniť na život viery s Bohom. Ich skúsenosti ich toho veľa naučili a to sa snažia odovzdávať ďalej. Mám ich rád a veľmi si ich vážim aj za múdrosť, ktorú zozbierali počas života. Často si tie najjednoduchšie a zároveň najdôležitejšie veci uvedomia ľudia až na sklonku života. Posledné storočie nebolo ľahké, naši starí rodičia si prešli rôznymi politickými režimami a kultúrami. Obdivujem na nich najmä to, že nezabúdajú a  povzbudzujú nielen mňa, ale aj okolie zachovávať tradície. Tie udržiavajú ducha a povzbudzujú pamäť. Ak by mi niekto povedal, že sú príliš konzervatívni a nerozumejú dobe, povedal by som, že je to polopravda. Oni sa totiž pozerajú na dobu inak, čo ale neznamená, že jej nerozumejú. Myslím, že moderné problémy si vyžadujú aj moderné riešenia. Aj naši starí rodičia kedysi zmýšľali inak ako ich príbuzní. Ich pohľady sa preto, samozrejme, líšia.

TERÉZIA ŠIKULOVÁ (25), fyzioterapeutka

Snímka: Archív T.Š.

Pre mňa sú starí rodičia ľudia, ktorí ma od malička vedú k viere a  odovzdávajú mi svoje životné múdrosti. Najradšej som mala, keď mi rozprávali zaujímavé a vtipné príbehy z mladosti. Taktiež sa vždy zaujímali, ako sa mám, trávili sme spolu veľakrát sviatky a priniesli mi aj darček. Základom prekonania vekovej bariéry je podľa mňa uvedomiť si, v akej dobe žili, a skúsiť si predstaviť, čím všetkým si v minulosti museli prejsť, než ich začneme – či už slovne, alebo v mysli – posudzovať. Treba si aj uvedomiť, že nemusia mať taký dostatok energie ako mladý človek, majú iné zmýšľanie a možno bývajú úzkostnejší, napríklad v dôsledku starnutia, choroby alebo hendikepu. V práci sa mi potvrdilo, že starých ľudí veľmi povzbudí, keď sú mladí ochotní si ich len vypočuť, povedať im povzbudivé slová, usmiať sa na nich alebo si s nimi zažartovať.

MATILDA ŠEFČÍKOVÁ (20), študentka

Snímka: ZUZANA JAKABOVÁ

Starí rodičia pre mňa znamenajú detstvo. Pamätám si, ako nás brali zo školy a chodili sme spolu do obchodu kúpiť sladkosti, ako sme starému otcovi robili účesy na jeho pár vlasoch, ako sme si so starou mamou spievali. Na mojich starých rodičoch a celkovo na starších ľuďoch mám rada ich pomalší, jednoduchší štýl života, ktorý ma inšpiruje. Viem, že pre nich môže byť dnešný rýchly životný štýl frustrujúci, no mňa oslovuje, že v kontraste s dobou stačí osobám v pokročilom veku zájsť do obchodu a späť, urobiť si obed, byť s vnúčatami a už sa nepotrebujú ponáhľať a za niečím hnať. Starých rodičov je dobré vážiť si kvôli múdrosti, ktorej ich život naučil. Môžu sa nám zdať akokoľvek mimo sveta mladých, no i tak v sebe nosia skúsenosti a zážitky, ktoré sú nenahraditeľné. Zažili napríklad historické momenty našej krajiny ako koniec druhej svetovej vojny, vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Možno nemali v mladosti toľko informácií ako my dnes a možno neštudovali na významných zahraničných školách, no i tak vedia rozprávať príbehy zo života, ktoré majú veľkú cenu, lebo ich zažili osobne.