Štúdia skúmala, prečo mladí opúšťajú Cirkev

Ján Vitek, jeden z hlavných autorov štúdie, pre katolícku americkú agentúru uviedol, že mnohí mladí ľudia o svojich prípadných pochybnostiach a otázkach nikdy s nikým nehovorili.

Bez náboženskej príslušnosti

Odídení katolíci sa väčšinou radia do kategórie bez náboženskej príslušnosti. Tridsaťpäť percent respondentov uviedlo, že sú bez náboženskej príslušnosti, zatiaľ čo iba 14 percent by sa označilo za ateistov alebo agnostikov. Tieto výsledky sú v súlade s predchádzajúcimi zisteniami rôznych výskumných centier, podľa ktorých sú nábožensky nezaradení ľudia v USA rastúcou kategóriou.

Aj keď sa do tejto kategórie radila väčšina bývalých katolíkov, podľa Jána Viteka je „drvivá väčšina, ktorá Katolícku cirkev opustila, stále veriaca a túži patriť do nejakej náboženskej komunity“.

Dôvody odchodu

„Štúdia sa zamerala na rozhovory s mladými ľuďmi, ktorí vlastnými slovami rozprávali príbehy o tom, prečo opustili Cirkev,“ vysvetľuje Vitek v tlačovej správe. Výskumníci sa snažili identifikovať vzory medzi osobnými príbehmi a opísali tri archetypy „odídencov“: zranení, tuláci a disidenti.

Zranení sú mladí ľudia, ktorí zažili ťažkosti alebo tragédiu, pri ktorej mali pocit, že im Boh nepomohol. Tuláci sú tí, pre ktorých bolo problematické spojiť identitu pokrsteného katolíka s ich konkrétnymi životnými skúsenosťami v reálnom svete. Aktívnejšie odmietanie viery bolo zaznamenané u ľudí z kategórie disidentov. Tí považovali za urýchľujúcu silu ich odchodu najmä ich rozdielne názory na základné hodnotové veci.

Konečné rozhodnutie?

Mladí bývalí katolíci boli pred svojím rozhodnutím súčasťou Cirkvi v rôznom rozsahu. Dvadsaťosempercent z nich uviedlo, že v čase, keď sa považovali za katolíkov, prichádzali na svätú omšu len zriedka alebo vôbec. Iba sedemnásť percent opýtaných uviedlo, že sa zúčastňovali na svätej omši týždenne. Až tri štvrtiny respondentov zasa nikdy nenavštevovali katolícku školu.

Čo s tým

Pokiaľ ide o to, čo môže robiť Cirkev, aby mladí ľudia túžili byť jej súčasťou, Ján Vitek hovorí: „Potrebujeme vytvoriť priestor, kde môžu mladí ľudia voľne zápasiť so svojimi otázkami viery a pochybnosťami.“ Na záver dodáva, že „mladí ľudia chcú hovoriť o svojej viere, ale nie sú si istí, či to môžu robiť bez odsúdenia zo strany ľudí“.

Výskumní pracovníci zaznamenali tiež veľký vplyv, ktorý môžu mať rodičia na rozhodnutie svojich detí odísť, resp. neodísť z Cirkvi.