Troška do rožka 24/2018

Kresťania sa majú usilovať o dokonalosť, hovorí sa často v Cirkvi. Prečo? Nuž, pretože sám Ježiš žil na Zemi dokonale sväto. Jemu sa to povie, mohol by niekto namietať, je predsa Boh. Netreba však zabúdať, že bol a zostal naplno človekom. Už pri narodení mal ustlané na slame, nie na ružiach. Bol pokúšaný a prenasledovaný. Trpel. Trpel viac ako ktorýkoľvek človek pred ním alebo po ňom. Posudzovali ho, odsúdili, opustili. Bál sa tak veľmi, že potil krv. Dokáže si vôbec niekto predstaviť takú úzkosť?

Ježiš vo všetkých skúškach obstál. Nespáchal nijaký hriech, hoci ho naň diabol osobne zvádzal. V každej chvíli pozemského života bol dokonalý. Ukázal ľuďom, že svätosť nie je nedosiahnuteľná méta aj napriek tomu, že človek je slabý, že sa často ohýba, ba aj láme vo víchrici svojich nesprávnych rozhodnutí, pokušení, slabostí.

Usilovať sa o dokonalosť však neznamená okamžite ju v plnej miere dosiahnuť. Kto bojuje o čistotu svojho srdca, každý deň sa usiluje byť lepší, zviecha sa na nohy a nezostáva pridlho ležať v bahne hriechov, ten kráča k dokonalosti, hoci by mu to možno ani nenapadlo. Napríklad, ak je veriaci počas každej svätej omše duchom neprítomný, ale prichádza na ňu, koná iste oveľa lepšie, ako keby si povedal, že ak sa nedokáže sústrediť, nebude do kostola chodiť vôbec. Nikto ho nemôže odsudzovať, že sa ešte nenaučil prežívať naplno svätú omšu, veď každý má pred sebou rozlične dlhú cestu k dokonalosti.

V Božích očiach sa snaha nesmierne cení. Kto každý deň bojuje, ľutuje, prosí, ďakuje a chváli svojho Spasiteľa, nemôže urobiť viac. Boh predsa dôverne pozná ľudské srdcia. Stvoril svoje deti, aby im mohol pomáhať. Počíta s ich chybami. Nikoho nenechá bez pomoci. Nemôže, veď je Láska. Táto viera môže každého posilňovať na ceste k večnému životu.

Dannie Ovadová, absolventka KU v Ružomberku