Troška do rožka 25/2018

Po roku opäť prežívame ten čas, keď sa pomaly ale isto pre mnohých končia školské povinnosti a začínajú teplé letné mesiace spájajúce sa s oddychom na prázdninách alebo na dovolenkách.

Ak chceme v živote niečo dosiahnuť a dokázať, musíme sa snažiť a v danej oblasti priniesť aj nejakú obetu. Napríklad, ak študent chce byť naozaj dobrý v tom, čo študuje, musí často štúdiu obetovať veľkú časť svojho voľného času. Podobne, ak rodičia chcú dobre vychovať svoje dieťa a dať mu všetko čo potrebuje, je potrebná z ich strany obetavosť v rôznych oblastiach. Mohli by sme uviesť ešte rôzne iné príklady, ako veľmi je dôležité „vydať zo seba to najlepšie“, aby sa dostavil požadovaný cieľ. Preto je dobré myslieť na to, že za všetko, čo máme, máme aj niekomu poďakovať. Nie vždy je to však tak. Niekedy prepadneme presvedčeniu „falošnej sebestačnosti“, ktorá, ako to vyjadril páter Vojtěch Kodet, v nás uháša náš smäd po Bohu a prejavuje sa tak, že mnohé veci robíme na „vlastnom piesočku“ s nádejou, že si ľahko vystačíme bez Boha, čo prináša niekedy aj neúspech a narazenie na strop vlastných možností.

Svätý Otec František v jednom svojom posolstve k dokumentu, ktorého názov tvoria už skôr spomenuté slová „Vydať zo seba to najlepšie“, a ktorý sa zaoberá kresťanským pohľadom na šport a ľudskú osobu, píše, že „veľké výsledky, v športe, tak ako aj v živote, dosahujeme spoločne, v tíme“. Nezabúdajme teda na to, že súčasťou našich životných plánov má byť aj náš nebeský Otec. Aby sme s ním tvorili jeden tím, s jeho pomocou rástli v čnostiach a tak boli schopní aj tých najväčších obiet.

Tomáš Tomusko, kňaz Spišskej diecézy