Troška do rožka 31/2018

Každého zaujme na druhej osobe niečo iné. Niekoho oblečenie, účes alebo správanie... Možno sa vám už niekedy stalo, že ste stretli človeka, na ktorom vás nezaujalo ani jeho oblečenie, účes či správanie, ale tým charakteristickým a zapamätateľným poznávacím znakom danej osoby sa pre vás stal jeho hlasový prejav. Hlas, ktorý bol taký príjemný a nádherne znejúci. A možno ste sa niekedy dokázali tak dôkladne započúvať do takého hlasu, že vás žiadne iné zvuky nedokázali rozrušiť, alebo ste ich ani neregistrovali.

Je dôležité vedieť sa uprostred všetkých tých hlasov a zvukov, ktoré počujeme, teda uprostred hluku tohto sveta, započúvať zvlášť do jedného hlasu, a to do hlasu Božieho. V jednom zo svojich príhovorov zosnulý biskup Rudolf Baláž povedal, že Boží hlas „je veľmi skromný, pokorný a nenásilný, lebo Boh nechce človeka získať nejakou veľmi silnou a vplyvnou rečou, ale ide na podstatu. Boh teda k nám stále hovorí a rôznym spôsobom. Ako maliar hovorí svojím obrazom o tom, čo je v jeho duši, tak Boh zas hovorí krásou prírody o svojej vnútornej nádhere. Úrodou na poliach, kde sa strieda slnko, vietor, dážď, nám zase Boh hovorí o svojej láskavej starostlivosti o nás. A ako si máme počínať, aby bol s nami spokojný a mohol nám dať ešte viac? Toto – a to je podstatné – nám hovorí hlasom vnútorným, hlasom nášho svedomia.“

Boh stále hovorí a každému sa prihovára osobne. Mnoho ľudí je duchovne hluchých a aj duchovne nemých, lebo majú sluch naladený na všetky možné zvuky, len nie na hlas Boha Otca. Snažme sa byť vnímaví na jeho hlas, aby sme vedeli o ňom hovoriť aj iným, nielen slovami, ale aj skutkami.

Tomáš Tomusko, kňaz Spišskej diecézy