Troška do rožka 39/2018

Všetci poznáme ten pocit. Ráno zazvoní budík, ktorý nám dáva jasne najavo, že po niekoľkých hodinách odpočinku je zasa raz čas vstať – a ísť.

Známy nemecký spisovateľ a rečník Eckhart Tolle v jednej zo svojich kníh ponúka jednoduchý návod na to, ako dosiahnuť v živote pokoj, akési equilibrium – schopnosť sústrediť sa na prítomný okamih namiesto trápenia sa otázkami minulosti či budúcnosti. Minulosť totiž uplynula, nezmeníme ju, hriechy sa spáchali, sľuby sa nedodržali, slová boli vypovedané, nenávisť a nevraživosť voči tým, ktorí vplývali na nás v minulosti, ešte nezlepšila prítomnosť nikoho z nás; otázky typu čo by bolo, keby nevedú nikam, stroj času ešte nevynašli. Na druhej strane budúcnosť sťaby pandorina skrinka však ešte nenastala a trápenie sa tým, či ma v budúcnosti niekto sklame, oklame, podvedie, alebo dokonca prevráti život naruby, ničí v prvom rade nás a našu schopnosť tešiť sa z maličkostí, okamihov, tešiť sa tu a teraz.

Každá minca má však dve strany, teda ako vraví staré latinské príslovie Carpe diem (Ži naplno) – versus buď pripravený, dôveruj, ale preveruj. Známy príbeh o rozumných a nerozumných pannách nás vyzýva na pripravenosť, pretože nikdy nevieme, kedy sa okolnosti môžu zvrtnúť; kedy sa slnečný deň zmení na búrku; kedy oheň pohasne a príde zima.

Každý deň teda stojíme pred rozhodnutím, či dovolíme strachu a zlým skúsenostiam ovplyvniť náš nový deň, alebo ho uchopíme do vlastných rúk a budeme sa snažiť využiť svoj potenciál, svoje dobré vlastnosti, nadanie, svoju citlivosť či v plachosť vo svoj prospech. Možno tak zlepšíme i svoje dni a vytvoríme pekné okamihy aj ľuďom, ktorí nás obklopujú. Vytvorme reťaz dobra a pri každom úsmeve alebo dobrom skutku na „ďakujem“ odpovedzme jednoducho „pošli to ďalej“.

Veronika Bírová, učiteľka anglického jazyka