Troška do rožka

Občas sa mi zdá, akoby mal víkend iba zopár hodín. Pracovný týždeň plný povinností niekedy nemá konca-kraja, no čím sa na víkend viac teším, tým rýchlejšie ubehne. Nie je to však iba môj pocit. Často som svedkom toho, že sa ľudia stojaci na autobusovej zastávke, už nebavia o počasí ako kedysi, ale o tom, ako všetko letí a ako nič nestíhajú. Vypočula som si už prognózy, ktoré hovorili o tom, že na vine je jednoznačne globálne otepľovanie, ale aj o tom, že vraj sa naša planéta točí rýchlejšie.

No, nenapadlo vám, že by to mohol byť tak trochu zámer? Totiž, my ľudia niekedy s časom narábame nanajvýš nezodpovedne. Lenivosť nás prepadne práve vtedy, keď máme najviac práce alebo, naopak, chceme stihnúť všetky termíny a úlohy a ani sa nenazdáme a v zozname priorít si na popredné miesta postavíme iba prácu. Fungujeme ako akísi „roboti“, ktorí prežívajú každý deň rovnako, sústredia sa iba na výkon a zabúdajú na krásu maličkostí, objatia, pohladenia či úsmevu.

Je to niečo podobné, ako keď dieťa, namiesto toho, aby si poupratovalo izbu alebo urobilo domáce úlohy, hrá už siedmy level počítačovej hry a nevníma nič okolo seba. Vtedy prídu rodičia a upozornia ho, že je už veľa hodín a malo by robiť niečo zmysluplnejšie. Takto nejako nás pravdepodobne vníma náš nebeský Otec. Keď vidí, ako automaticky plníme všetky úlohy a každý večer si vyčerpaní líhame do postele, musí nás upozorniť, že čas letí a mali by sme ho využiť zodpovedne.
To, že si plynutie času všetci čoraz intenzívnejšie uvedomujeme, by pre nás mal byť signál. Aby sa nám život nepresýpal len tak pomedzi prsty, ale aby sme prehodnotili svoj zoznam priorít a zistili, čo je pre nás najdôležitejšie.

Tešme sa z každého momentu a precíťme ho naplno. Pretože len tak môžeme v srdciach objaviť pravú radosť.


Lenka Novotná, absolventka Prešovej univerzity v Prešove