Učitelia sa tešia na študentov

S čím ste sa ako riaditeľka gymnázia museli v uplynulých mesiacoch vyrovnávať?

Spomínam si na úplný začiatok pandémie v marci minulého roka, bolo to po jarných prázdninách. Učiteľov a študentov som poslala hneď domov, pretože v Košiciach sa vyskytol jeden prípad nákazy. Nik z nás si nemyslel, že sa takú dlhú dobu neuvidíme v škole.

Asi dva týždne sme tomu nechali voľný priebeh s tým, že sa vrátime ako po chrípkových prázdninách. Potom sme si však uvedomili, že to tak nebude a musíme nabehnúť na nejaký spôsob výučby. Vzišla otázka, akými kanálmi budeme študentov učiť. Neboli sme totiž pripravení na to, v akom prostredí bude výučba prebiehať.

Mali sme Edupage, súčasne sme sa školili v Microsoft Teams. Po prepuknutí pandémie každý učiteľ učil v takom prostredí, v akom bol schopný vyučovať. Po návrate z prvej vlny sme to ako pedagógovia vyhodnotili. Spätnú väzbu nám dali aj rodičia. Zhodli sme sa, že nemôžeme používať rôzne komunikačné kanály.

Sadli sme si s informatikmi a učiteľmi a vybrali sme dva, v ktorých môžeme pracovať, aby to ani študenti nemali náročné. Pretože keď sme mali každú vyučovaciu hodinu v inom programe, bolo to ťažké i pre nich.

Obracali sa na vás ako rehoľnú sestru študenti okrem organizačných záležitostí aj s otázkami o živote, duchovne?

Bola som v kontakte najmä so študentmi, ktorých učím. Veľmi zle na nich vplývalo, že boli úplne vyčlenení a nemohli sa stretávať so spolužiakmi. Hlavne tí, ktorí sú spoločensky viac založení, situáciu prežívali horšie. Snažila som sa s nimi udržiavať kontakt, no zároveň sme sa na škole zamýšľali, ako ešte inak pomôcť študentom.

Pretože online výučba má veľa výhod, ale jedna nevýhoda pre žiaka spočíva v tom, že okrem klasických hodín tam de facto nemá nič. Keď sme v škole, pritrafí sa nejaká beseda, nejaká hodina odpadne a je nahradená niečím iným. To pri online výučbe veľmi nefungovalo, pretože ak aj učiteľ nemohol prednášať, dal im prácu na doma.

So školským senátom sme pre prvákov a primánov, ktorí boli v škole mesiac a pol a nestihli sa spoznať ani nadviazať vzťahy, vytvorili blok teambuildingu, aby mali oživenie v dištančnej forme výučby a príležitosť spolu komunikovať.

Môžu mať cirkevné školy v období adaptácie výhodu v tom, že existenčné otázky riešia so študentmi v priebehu celého štúdia snahou o rozvoj ich duchovného života?

Minule som v triede položila otázku, či mali počas pandémie strach. Prekvapilo ma, že takmer všetci odpovedali áno. Tým, že sme sa len teraz vrátili do školy, vnímam potrebu s mladými sa rozprávať a pýtať sa ich. U nich môžu nejaké ťažkosti vyjsť na povrch aj neskôr, čoho sa obávam.

Už po prvej vlne sa nám ukázali určité problémy a teraz čakáme, čo bude po tej druhej, pretože tá trvala oveľa dlhšie. Strach a obavy teda prežívali i naši študenti, ale myslím si, že vďaka duchovnému základu, ktorí majú na škole i vo svojich rodinách, to zvládali relatívne dobre.

Viac sa však o tom bude dať hovoriť, keď sa študenti vrátia do normálneho života a rôzne záležitosti sa začnú u nich vyplavovať na povrch. Teraz je to ťažké hodnotiť na základe pár skúseností. Vyučujúcich som žiadala, aby boli citliví a dali študentom vedieť, že sú tu pre nich, kedykoľvek ich budú potrebovať.

Lebo práve v období dozrievania nie je pre mladých ľudí jednoduché o problémoch rozprávať. Oni musia mať veľkú dôveru, aby sa otvorili. Na to potrebujeme čas, pretože ani oni sami si niektoré veci nevedia hneď zadefinovať.

V čom bola hlavná úloha učiteľov v uplynulých mesiacoch?

Ich hlavnou úlohou bolo byť učiteľmi, ale za úplne iných podmienok. Keby som mala hovoriť za mojich kolegov, vo veľkej miere sa snažili udržiavať úroveň vzdelávania aj v takejto forme. Boli sme si vedomí istých obmedzení a niektorých vecí, ktoré sa nedajú dosiahnuť online výučbou.

Snažili sme sa však dať študentom maximum. Učivo sa nedá prebrať do takej hĺbky, ako keď sme spolu v triede. Interakcia je dôležitá, pretože už z tváre študentov viete často vyčítať, či učivu rozumejú, alebo nie. Ďalšia dôležitá úloha učiteľov bola pomôcť študentom zvládať záťaž, stresové situácie.

Z prípadu na prípad je to však iné. Keď má študent rád predmet, má rád aj pedagóga a dôveruje mu. A pri predmete, ktorý študentovi nejde, je dôvera menšia. U nás majú študenti veľmi dobré vzťahy so svojimi triednymi učiteľmi. Tí boli pre nich takými prístavmi, kde mohli zakotviť. Triedni učitelia dávali žiakom popud, aby sa vysťažovali, povedali svoje boliestky – keď sa dalo niečo s tým robiť, snažili sa to riešiť.

Jedna z učiteliek po návrate prvej skupiny študentov reagovala na ich prosbu, že sa chcú rozprávať, vytvorením priestoru na školskom dvore. Je to iné, ako keď sedíme v triede a sú tam všetci. Na dvore sa jeden pristavil pri druhom alebo sa urobili skupinky. Oni potrebujú, aby sme pre nich mali teraz čas a mohli sa rozprávať.

Možno aj na základe toho podchytíme nejaký problém a dokážeme im pomôcť. Zároveň si učitelia uvedomovali, že so študentmi musia byť v kontakte. Úprimne, neviem si predstaviť, ako mohla fungovať výučba na školách, kde študenti nemali techniku, pripojenie na internet. Všetci naši študenti boli v kontakte s vyučujúcimi. Hoci to bolo na diaľku, ten kontakt sa zachoval.

Keďže pandémia sa stále neskončila, vnímate obavy z návratu do škôl?

Keď sa vrátili maturanti, čo sú už dospelí ľudia, mali obavy. A to preto, aby oni neboli príčinou nakazenia svojich blízkych. Lebo majú starších rodičov alebo starých rodičov, musia cestovať spojmi a majú strach aj z mutácií, ktoré sa objavili.

Bola som potom prekvapená, keď sme otvorili školu pre maturantov, že nám prišlo do školy naspäť veľké percento študentov. Obavy sú tu do istej miery stále. Musíme byť opatrní, ale je to veľmi náročné. Študenti sa musia snažiť čo najviac dodržiavať pravidlá, no zároveň nebyť ich otrokmi.

Čo bude podľa vás dôležité zvládnuť v preklenovacom období, kým sa žiaci naplno vrátia do bežného režimu?

Bolo pre nás výzvou, ako pracovať so štvrtákmi. Tých po rozhodnutí ministerstva školstva nečaká maturita a potrebujú iba ukončiť štvrtý ročník. Už sme im nemohli hovoriť, že toto budú potrebovať na maturitu. Snažili sme sa upraviť obsah a viac sa zamerať na to, čo budú potrebovať na vysokej škole.

V prípade nižších ročníkov si má každá škola vytvoriť adaptačný plán na prechodné obdobie. K tomu sme pristúpili aj my a zaviedli sme rôzne aktivity. Tým, že máme veľmi dobre podchytený predmet umenie a kultúra, naši študenti mali tematické dni. Napríklad sa dotýkali krásy – robili na hrnčiarskom kruhu, maľovali, robili výzdobu školy.

Potom sme im dali aj aktivitu na teambuilding, ktorá bola spojená i s duchovnou obnovou. Venovali sme sa tiež oblasti zvládania šikany. Možno až do konca školského roka sa budeme snažiť dávať takéto aktivity, ktoré študenti nemali.

V prvý týždeň po návrate nebolo prioritou učiť sa a dobiehať zameškané učivo, ale vyrozprávať sa, byť spolu, robiť niečo zaujímavé, tvorivé a tak rásť. Rozprávala som sa tiež s kňazmi z Domčeka vo Vysokej nad Uhom, že keď sa bude dať, aby prišli k nám do školy a urobili pre študentov duchovnú obnovu. Pretože v rámci formácie študentov sa snažíme, aby každá trieda mala raz v roku víkendovú duchovnú obnovu.

Čo bude hlavná výzva po nábehu na klasický školský režim?

Učitelia sa tešia na študentov, aby zistili, čo naozaj vedia. Veľká nevýhoda dištančného vzdelávania bola v tom, že sme nevedeli objektívne posúdiť, čo sa študent naučil. Ak niečo študenti nepochopili, nemôžem na tom stavať – napríklad ja učím matematiku, a keď niekto nevie Pytagorovu vetu, nemôžem mu dávať náročnejšie príklady. Vo všetkých predmetoch potrebujeme zistiť, čo študenti pochopili, osvojili si a čo nie.

Ako sa podľa vás pandémia podpíše na vzdelanostnej úrovni študentov?

Ak má študent študijné predpoklady, vie, čo v živote chce, dokáže byť k sebe disciplinovaný, určite veľa dokázal aj v dištančnom vzdelávaní. Vo väčšej miere sa to odrazí na študentoch, ktorí nie sú študijné typy a potrebujú viac motivovať.

V takýchto prípadoch môžu byť isté medzery, čo sa týka vedomostí. Môžu na to trocha doplatiť v budúcnosti. Všetci študenti však boli ochudobnení o praktické zručnosti. Keď si zoberieme laboratórne cvičenia v chémii, biológii – toto nemali. Mohli si doma robiť nejaké pokusy, ale určite nemali k dispozícii všetky potrebné materiály.

Našli ste v rámci pandémie aj nejaký pozitívny signál?

Čo ja vnímam ako pozitívum, je využívanie informačných technológiíň a sociálnych médií. Pandémia nás vyzvala, aby sme ich začali používať. Vnímam pozitívne to, že sme sa my učitelia zdokonalili v používaní technológií. Samozrejme, nedorástli sme na úroveň našich študentov, ale tí mali s nami veľkú trpezlivosť.