Včely sú Božím darom

Na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove vediete včelársky krúžok. Predpokladám, že včely a všetko okolo nich vás zaujalo už oveľa skôr.
Dostal som sa k tomu cez otca; on to prebral po strýkovi, ale pre dochádzanie za prácou s tým skončil. Pamätám si z toho len útržky, mal som vtedy asi päť rokov. Tie vône sú však nezabudnuteľné. Včelári pochádzali aj z maminej strany - dokonca máme aj fotografiu staručkého historického včelína, ktorý patril prapradedovi.

Spomínate si na nejakú výnimočnú radu od iného včelára, možno aj z vašej rodiny, ktorou sa riadite aj v súčasnosti?
Jedna by bola - zabezpečiť dostatok zásob včelám na zimu do 8. augusta; platí to aspoň pre našu oblasť. Včelárenie sa však rapídne za posledné roky zmenilo, nielen poznatkami, ale aj vonkajšími podmienkami – včelia pastva, choroby, parazity, insekticídy...

V súčasnosti vediete včelársky krúžok na pôde spomínaného gymnázia. Asi to nie je štandardný krúžok v našich končinách, s akým by sa študenti stretávali na každej škole. Ako to prijalo vedenie gymnázia?
V zahraničí to nie je až také nezvyklé; dokonca sú včelnice aj v škôlkach. Už len v Česku je vyše 200 včelárskych krúžkov. Na Slovensku je ich zatiaľ málo, na východnom Slovensku ani nehovoriac. Čiže áno, je to dosť rarita. Vedenie je ale naklonené iniciatíve svojich učiteľov; podporili ma veľmi ochotne.

Prečo ste sa rozhodli pre priblíženie včelárenia prostredníctvom krúžku? 
Nechal som žiakov natočiť krátke video o krúžku - taký minirozhovor. Ako sa vyjadril jeden zo študentov: „Sused má včely, vždy ma včely zaujímali, ale nikdy ma k nim nezobral.“ Myslím, že to hovorí za všetko. Záujem je aj u detí, aj u dospelých, už im len poskytnúť možnosť.

Stále je v spoločnosti akýsi predsudok voči včelám a včeláreniu, čo sa týka bezpečnosti. Aj to bol jeden z dôvodov vzniku krúžku?
Áno, aj to bol jeden z dôvodov založenia krúžku – zrúcať mýty o včelách a predstaviť ich v skutočnom svetle ako Boží dar, žlto-čierne zázraky.

Včely dokážu naozaj liečiť, venuje sa tomu apiterapia – liečba pomocou včelích produktov.

Často je v médiách apiterapia predstavená ako liečba včelím jedom, čo je absolútne zavádzajúce, keďže ide o liečbu pomocou všetkých včelích produktov, a dokonca aj samotnými včelami.

Vy rozvíjate medzi študentmi aj povedomie o apiterapii, kde sa pomocou včiel a ich produktov skutočne liečia mnohé choroby. Ktoré napríklad?
Existuje obrovská škála chorôb a zdravotných problémov, ktoré apiterapia vie celkom odstrániť, zľahčiť ich či aspoň posilniť konvenčné liečenie.

Spomeňme tie jednoduchšie problémy, ako hemoroidy, prostatitída, rôzne kožné choroby, rany, dokonca aj otvorené a hlboké žalúdočné vredy a zápaly žalúdka, reuma, potencia, neplodnosť, cirhóza pečene, zápaly močových ciest.

Zoznam by bol veľmi dlhý, existujú tisíce štúdií, ale väčšina z nich je v cudzom jazyku.

Vráťme sa ešte k samotnému včelárskemu krúžku a jeho priebehu.
Záleží na tom, či ide o praktickú alebo teoretickú časť. Teoretická prebieha mimo včelárskej sezóny, keď včely zimujú a nedá sa s nimi pracovať.

Ide predovšetkým o prednášky, robili sme ale aj formy na odlievanie voskových ozdôb z lukoprénu či laboratórne testy na kvalitu a pravosť medu. V rámci praktickej časti chodievame na včelnicu v okolí Prešova.

Staráme sa o včely a vykonávame všetky potrebné opatrenia – od rozširovania, tvorby odložencov (mladých rodín) cez protirojové opatrenia a zásahy či medobranie.

Súčasťou výučby je, ako ste už povedali, aj praktická časť priamo pri úľoch. Ako to študenti prijali a čo ich najviac zaujalo podľa ich prvotných dojmov a zážitkov? 
Rešpekt majú, ale strach som u nich, pravdupovediac, nepostrehol. Prijali to všetko s nadšením, každého zaujalo niečo iné. Tí, ktorí ešte pri včelách neboli, už boli nadšení len z toho; tí, ktorí už kontakt so včelami mali, ocenili rôzne nové postupy a zásahy, ale predovšetkým to, že niečo také môžu robiť v rámci školy hneď po vyučovaní.

Zaujímavosťou je, že na školských úľoch máte tabuľky s rôznymi menami a úle nie sú farebné, ako to býva často zvykom. Prečo používate tabuľky?
Na tabuľkách sú mená úľov/včelstiev, úle majú pomenované adoptanti úľov cez projekt Adoptuj úľ. Úle nemáme farebné. Keď letí včela za pašou, vníma farby, ak sa ale vracia do úľa, prepne sa na čiernobiele videnie a všíma si iba tvary – preto farebné označenie úľov pre včely nemá zmysel. Žiaľ, väčšina včelárov o tom doteraz nevie a snaží sa pre včely úle farebne odlíšiť.

Čím je pre vás včelárenie, v čom je vám najväčším prínosom?
Baví ma, čo robím, zbožňujem včely, včelárenie a veci s tým spojené. Páči sa mi to spojenie s prírodou a samotný návrat k prírode. Je to do istej miery aj dávka slobody, možnosť sebarealizácie.

Čím vás osobne najviac fascinuje včela a čo si z jej života beriete možno každodenne do toho svojho?
Fascinuje ma pracovitosťou; ak nemôže pracovať, je nervózna; jej zmysel života je naplnený, ak sa upracuje, a to až k smrti. Zároveň je úžasné to, že všetko robí pre kolektív, pre spoločenstvo, a to následne úžasne napreduje. Služba iným či spoločenstvu by mala byť aspoň do istej miery zakódovaná aj v každom z nás.

Šírite povedomie o včelárení aj na sociálnych sieťach. Čo je cieľom týchto aktivít? 
Chcem priblížiť včelárstvo zrozumiteľným jazykom z rôznych pohľadov aj bežným ľuďom, ktorí o ňom nemajú veľa poznatkov. Predstavujeme postupne aj včelie produkty, ich kvalitné získavanie, spracovanie a užívanie.

Približujeme produkty, ktoré sú u nás raritou, ale v iných krajinách samozrejmosťou. Tiež vieme poradiť, čo zo včelích produktov by sa hodilo na konkrétny, aj zdravotný problém.