Veľká noc je vo Vietname bežným dňom
Vo Vietname žije približne 96 miliónov obyvateľov, väčšina z nich sú neveriaci. Kresťanov je okolo 7 miliónov a sú rozmiestnení po celej krajine; na juhu Vietnamu je ich však viacej. Je to zrejme spôsobené aj tým, že krajina bola počas studenej vojny rozdelená na Severný a Južný Vietnam.
Ako toto rozdelenie ovplyvnilo kresťanstvo? „Juh bol v prejavoch viery nábožnejší, ale to bol iba vonkajší znak. Či vieru prežívali hlbšie i v svojom vnútri, nevieme povedať. Režim na juhu bol otvorenejší, na severe boli zasa prísnejšie podmienky,“ približuje Peter Nguyen Van Luong.
Kresťanstvo v socialistickej republike
Po druhej svetovej vojne si Vietnam v rámci ideologického boja západného a východného bloku prešiel v minulom storočí krvavými konfliktmi. Po skočení vietnamskej vojny, ktorú vyhrali komunistické sily, sa krajina zjednotila. Dnes je Vietnam socialistická republika. S týmto politickým zriadením máme skúsenosti z minulého storočia i na Slovensku. Kresťanstvo u nás nebolo vtedy v závideniahodnej situácii, často sa bez problémov nedalo ísť ani na svätú omšu.
Ako vyzerá situácia kresťanov v súčasnom Vietname? „Keď prišli komunisti, kresťania mali ťažšie podmienky. Teraz je to však otvorenejšie. Môžeme chodiť do kostola,“ hovorí Peter Nguyen Van Luong. Isté reštrikcie však platia doteraz. „Skôr ako je diakon vysvätený za kňaza, musí si podať žiadosť o povolenie duchovnej služby. Až keď to úrad dovolí, môže byť vysvätený. Súhlas však nie je náročné dostať,“ vysvetľuje Peter Nguyen Duc Thinh.
Komunisti vo Vietname hovorili, že kresťania sú zodpovední za zlo, ktoré krajinu postihlo.
Napäté vzťahy s režimom
Spomedzi náboženstiev má najväčšie zastúpenie budhizmus, po ktorom nasleduje kresťanstvo. Ovplyvnili vojenské konflikty vzťahy medzi týmito náboženstvami? „Medzi náboženstvami napäté vzťahy neboli. Skôr bolo napätie vo vzťahu s komunistami. Kresťanstvo považovali za cudzie náboženstvo. Keď Francúzi počas vojny obsadili časť územia, práve vtedy prišli do krajiny aj misionári. Komunisti si to spojili a kresťanstvo tým považovali za niečo zlé. Hovorili, že kresťania sú zodpovední za zlo, ktoré krajinu postihlo,“ opisuje Peter Nguyen Van Luong vzťahy s režimom, ktoré ani dnes nie sú ideálne.
„Je to spôsobené aj tým, že my kresťania vo Vietname často vystupujeme proti komunistickému režimu, takže i preto nás nemajú radi,“ dodáva.
Vietnamskí svätci
Kedy sa vlastne kresťanstvo dostalo prvýkrát do Vietnamu? „Dejiny kresťanstva vo Vietname sa začali písať okolo roku 1500, keď do krajiny prišli misionári z Francúzska a Portugalska,“ približuje Peter Nguyen Van Luong. Ohlasovatelia Krista to však nemali jednoduché. „Máme 117 svätých mučeníkov, ktorí položili život za Ježiša pri ohlasovaní jeho zvesti.“ Sú medzi nimi misionári, kňazi z domorodých obyvateľov, ale aj laici. Okrem oficiálne vyhlásených mučeníkov však za vieru položilo život vo Vietname v priebehu troch storočí vyše 130-tisíc kresťanov.
Z čias komunistického prenasledovania je zasa známy kardinál Francis-Xavier Nguyen Van Thuan, ktorého režim väznil trinásť rokov. V máji 2017 mu pápež František v rámci procesu blahorečenia priznal titul ctihodný.
V zvláštnej úcte majú Vietnamci aj Pannu Máriu. Podobne ako sa na Slovensku utiekame k Sedembolestnej Panne Márii, i vo Vietname sa modlia k nebeskej Matke. „V strede krajiny máme jedno miesto, kde si uctievame Pannu Máriu z La Vang,“ hovorí Peter Nguyen Van Luong.
Peter Nguyen Duc Thinh dodáva, že niektorí ďalší svätci majú na určitých miestach špeciálnu úctu: „Napríklad na severe prosia o orodovanie svätého Antona z Padovy.“
Na Veľkú noc chodia do práce
Prežívame obdobie Veľkej noci, ktorá je najväčším cirkevným sviatkom, no u nás je populárna aj svetská podoba týchto sviatkov. Ako je to vo Vietname? „Tam Veľkú noc slávi iba Cirkev. Prázdniny či pracovné voľno v tomto čase neexistujú, kresťania musia chodiť normálne do práce,“ ozrejmuje Peter Nguyen Van Luong. Jeho spolubrat dodáva, že keď kresťania oslavujú nejaký sviatok, komunistický režim nerád vidí verejné kresťanské slávenia.
Napriek tejto nevôli však vietnamskí kresťania nevynechávajú procesie. Dokonca ich podľa bratov verbistov mávajú častejšie ako u nás. „Keď je nejaká slávnosť, robíme procesiu okolo obce alebo fary,“ hovorí Peter Nguyen Van Luong. Poznamenáva, že na samotné liturgické prežívanie Veľkej noci sa v jeho domovine ľudia pripravujú asi o čosi viac ako na Slovensku. „Napríklad hudbou a spevom, do ktorých sa zapája veľa ľudí.“
V priebehu Pôstneho obdobia majú podobne ako na Slovensku pobožnosti krížovej cesty. Okrem toho sa vietnamskí katolíci počas pôstu modlia aj modlitbu, ktorú vytvoril jeden francúzsky misionár. Rozjímajú pri nej nad zmŕtvychvstaním Ježiša. „Modlíme sa ju trikrát za týždeň. Veriaci prídu do kostola a ten, kto má službu, modlitbu číta alebo spieva,“ približuje Peter Nguyen Duc Thinh.
Slovenským veľkonočným špecifikom sú tradície, pre ktoré v iných krajinách nemusia mať vždy pochopenie. Vietnamskí bratia zažili Veľkú noc na Slovensku už dvakrát. Čo hovoria na naše tradície? „Šibanie korbáčom u nás nie je,“ smeje sa Peter Nguyen Duc Thinh. Ako dodáva, bežne žiadne veľkonočné tradície vo Vietname neudržiavajú, v seminári sa však zvyky ako veľkonočné vajíčka občas objavia.
Slovensko sa mi páči, cítim tu viac pokoja ako u nás, pretože na Slovensku je kresťanskejšie prostredie
U nás je viac pokoja
Bratia verbisti z Vietnamu sú na Slovensku už dlhšiu dobu. Môžu tak už zhodnotiť, či sa im u nás páči. „Slovensko sa mi páči, cítim tu viac pokoja ako u nás, pretože na Slovensku je kresťanskejšie prostredie. Máte medzi sebou dobré vzťahy,“ konštatuje Peter Nguyen Van Luong. Okrem toho oceňuje, že slovenské mestá nie sú také preľudnené ako tie vietnamské. „Tu môžete vyjsť von, ísť do lesa a oddychovať. V našich mestách to nie je celkom možné.“
Novinkou pre vietnamských verbistov bol i sneh. Dokonca boli už aj na lyžovačke. „Keď sme tu prvýkrát zažili sneh, celkom sme sa potešili,“ hovorí Peter Nguyen Van Luong. Peter Nguyen Duc Thinh mu vtipne oponuje: „Mne sa sneh až tak veľmi nepáčil, pretože mi bola zima.“
Vietnamci sú milí
Prečo by, naopak, odporučili návštevu Vietnamu? „Síce s komunistami nemáme dobré vzťahy, avšak ľudia u nás sú milí, otvorení a ochotní pomáhať. Okrem toho máme tiež pekné pohoria a takisto najväčšiu jaskyňu na svete Son Doong. Počasie vo Vietname je asi pre Slovákov menej vyhovujúce, pretože celý rok u nás prevláda teplo,“ hovorí Peter Nguyen Van Luong.
V tejto súvislosti jeho spolubrat dodáva, že na severe krajiny je klíma horšia, keďže je tam horúcejšie. „Na juhu je počasie priaznivejšie – nie je tam ani príliš teplo, ani zima, tak akurát. Aj preto sú tam ľudia veľmi pokorní a dobrí.“