Venuj seba, daruj dobro

Na Trhu dobrovoľníctva malo svoje stánky dvadsaťosem organizácií. Porozprávali sme sa so zástupcami niektorých z nich o tom, ako a prečo sa realizovať práve v ich občianskom združení. 

Väčšine predstavených aktivít sa dá venovať na území takmer celého Slovenska. 

Vyše 500 spoločenstiev
„Naše občianske združenie stojí na kresťanských hodnotách. Sme špecifickí v tom, že chceme prinášať Božie kráľovstvo všade tam, kam mladí idú. Naše pohnútky nie sú teda iba osobné - napríklad, že máme dobrý pocit. Vieme, že môžeme dávať to, čo nám dal Boh,“ tvrdí PR manažérka Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže Monika Mátéová (25).

Aktuálne zastrešujú podľa jej slov vyše 500 spoločenstiev, do ktorých patrí sedem- až osemtisíc ľudí.

Mnohých mladých oslovili projekty Katarínka alebo Dubova Colonorum zamerané na rekonštrukciu starých kostolov. Snímka: Erika Litváková 

„V našom združení sa dá nájsť dobrovoľnícka práca ‚všehodruhu'. Máme rôzne projekty, napríklad Katarínka alebo Dubova Colonorum, ktoré zahŕňajú záchranu konkrétnych starých kostolov. Propagujeme aj projekty, ktoré slúžia ako ľudové laické misie. Mladí sa tam môžu zapojiť do činnosti v hospicoch, pri starých ľuďoch, pri bezdomovcoch a podobne. Dá sa u nás nájsť všeličo,“ približuje časť činností, do ktorých sa možno zapojiť pod ich záštitou.

Konkrétnejšie ponuky sa nachádzajú na webovej stránke združenia. 

Hej, skauti, hor sa
Dobrovoľníkov hľadá aj Slovenský skauting.

„Táto činnosť je veľmi rozmanitá. Gro je práca s deťmi a mladými. Stretávame sa s nimi na týždennej báze stretávame, hráme sa s nimi, pripravujeme im program. Máme duchovné a pohybové aktivity, zameriavame sa aj na intelektuálny rozvoj. Raz až dvakrát do mesiaca sú akcie cez víkend, keď sa konajú výpravy do lesa, metské hry a podobne,“ vyratúva tajomníčka pre rozvoj a náčelníctvo Slovenského skautingu Elena Michalčíková (22).

Aj v dnešnej hektickej dobe sa nájdu ľudia, ktorí majú chuť vyhradiť si čas na dobrovoľnícku činnosť. Snímka: Erika Litváková 

Sama sa skautkou stala ako dieťa. „Bola som v škole, počas vyučovania nás prišli pozrieť mladí ľudia, ktorí prezentovali skauting. Veľmi ma očarili svojím vystupovaním a tým, čo rozprávali, takže som sa rozhodla pozrieť na ich stretnutie – a už som tam ostala. Teraz ma pri ňom drží to, že viem, čo to dalo mne, keď som bola malá, a veľmi si to vážim. Myslím si, že v dnešnej dobe je dôležité viesť deti ku vzťahu k prírode a pomáhať im celkovo sa rozvíjať.“

Podľa jej slov sa však do dobrovoľníckej činnosti môžu zapojiť aj tí, ktorí neboli skauti. „Hľadáme napríklad niekoho na upratovanie, na fotografovanie alebo na sprevádzanie zahraničných skautov po meste či po Slovensku.“

Tí, ktorí so skautingom skúsenosti majú, sa môžu ako dobrovoľníci realizovať pri organizačnej činnosti, teda napríklad pri vedení oddielu či pri príprave lokálnych a národných akcií. 

Skrotia oheň aj vodu
„‚Hasičina' vás chytí za srdce; pomáhate ľuďom, je to zaujímavá práca a veľa sa naučíte,“ približuje veliteľka Dobrovoľného hasičského zboru Bratislava–Staré Mesto Jana Dobrovičová (34).

Podľa jej slov chodia členovia dobrovoľného zboru väčšinou na technické zásahy, napríklad odčerpávajú vodu zo zatopených pivníc, vo vonkajšom prostredí trebárs v podchodoch a podobne. Venujú sa tiež píleniu stromov po búrkach či kamalitách, dodávke vody na požiarovisko.

Konkrétne v ich dobrovoľnom hasičskom zbore je aktuálne 17 členov, z toho dve ženy.

Tak, ako hasiči hasia oheň, Dobrovoľnícka skupina Vŕba hasí smäd - aj ten po ľudskej láske. Onkologickým pacientom v čakárňach ponúkajú čaj aj svoju prítomnosť. Snímka: Erika Litváková 

Okrem pomoci ľuďom sú vraj veľkým benefitom aj priateľstvá, ktoré medzi členmi vznikajú.

„Záujemca v podstate nemusí vedieť o hasičstve nič, všetko sa naučí, všetko mu vysvetlíme. Máme rôzne výcviky, vďaka ktorým sa zaškolí v hasičských zručnostiach. Postupne začne chodiť aj do výjazdu,“ uisťuje veliteľka.

Dĺžka tohto procesu podľa nej závisí od daného človeka a od toho, koľko času je ochotný obetovať. Čím častejšie a pravidelnejšie chodí, tým rýchlejšie sa všetko potrebné naučí. 

Socializuj šteniatko
Pre tých, čo majú radi psy, je možnosť stať sa takzvaným vychovávateľom šteniatok, z ktorých neskôr vyrastú vodiaci psy.

„Máme vlastný chov, kde si každoročne odchováme zhruba 30 až 40 šteniatok. Tie sa začínajú cvičiť profesionálnymi kynológmi približne v prvom roku života, dovtedy je však potrebná ich socializácia,“ uviedla fundraiserka (človek, ktorý sa zameriava na získavanie finančných prostriedkov) Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy Katarína Štulajterová (49).

Viacerých zaujala prítomnosť vodiacich psov. Tie sú počas prvého roku života zverené dobrovoľníkom - takzvaným vychovávateľom šteniatok. Snímka: Erika Litváková

„Keby bolo šteniatko zavreté niekde v koterci a potom by prišlo na rušnú ulicu plnú áut a električiek, zľaklo by sa. Pes, ktorý má byť vodiacim, si musí zvykať na ľudský svet – že sú tam svetlá, zvuky, pachy.“

Práve tento kontakt zabezpečujú dobrovoľníci, ktorí majú šteniatka celý rok u seba doma. S ich správnym zvládnutím im pomáhajú koordinátori výchovy.

„Dobrovoľníci môžu mať doma aj chovné sučky, ktoré rodia šteniatka vhodné na výchovu. V našom chove máme psy zo zahraničia, o ktorých vieme, že už ich predkovia pôsobili ako vodiace psy. Oproti bežnému labradorovi majú pokojnejšiu povahu,“ tvrdí Katarína Štulajterová.