Vyletieť z hniezda nie je jednoduché

Väčší počet mladých, ktorí majú tendenciu zostávať dlhšie s rodičmi, sa vysvetľuje jednak tým, že končia odborné vzdelávanie vo vyššom veku, ale aj zvýšenými nákladmi na prenájom či kúpu nehnuteľnosti.

Slovensko je v tomto prípade na poprednom mieste štatistík, hoci prvenstvo si stále držia Chorváti, ktorí z rodičovského hniezda odchádzajú približne vo veku 31,8 roka. Na Slovensku sa to pohybuje na úrovni 31 rokov.

Jedným z najčastejších dôvodov, prečo mladí ľudia bývajú s rodičmi, je však aj pohodlnosť. Zvykli si, že veľa vecí za nich robia rodičia, a majú komfort, ktorý je ťažké opustiť.

EKONOMIKA NEPUSTÍ

Ekonomická situácia na Slovensku núti mladého človeka, ktorý sa chce osamostatniť, dlhodobo sa na novú situáciu pripravovať. To však vôbec nie je jednoduché, problém nastáva hneď pri pokuse začať si na vlastné hniezdočko sporiť.

Pretože ktorý mladý človek si popri štúdiu dokáže nasporiť takú vysokú sumu, aká je na kúpu bytu potrebná, aj ak by išlo len o základ na hypotéku? A z čoho ju popri štúdiu splácať?

Reálnejšie to nie je ani po nástupe do práce, pretože platy mladých ľudí bez praxe obvykle rovnako neumožňujú ani samostatný prenájom nehnuteľnosti. Zväčša je to potom tak, že ak sa chcú mladí ľudia osamostatniť, musia spolu bývať viacerí.

Analytik Matej Horňák vidí riešenie vo zvýšení dostupnosti nájomného bývania. „Umožní to osamostatnenie sa nielen pre mladých ľudí, ale aj ďalšie skupiny, ako napríklad osamelé matky s deťmi.

Dostupnosť takýchto bytov by mohla rozvinúť aj formu spolubývania mladých, čo môžeme sledovať najmä v krajinách ako Nemecko či Švajčiarsko pod názvom Wohngemeinschaften – spoločné bývanie – už od relatívne skorého veku.“

SYNDRÓM PRÁZDNEHO HNIEZDA

Ďalším fenoménom podieľajúcim sa na fungovaní tzv. mama hotela je podľa odborníkov absencia mužskej autority v domácnosti. Ak je domácnosť postavená iba na fungovaní matky, tak sa matka obvykle utieka k svojim deťom. Vytvára im podmienky, ktorými sa ich snaží čo najdlhšie udržať doma.

Iná situácia vzniká, keď sa rodičia nevedia s odchodom dieťaťa stotožniť. Pri výskume syndrómu prázdneho hniezda odborníci z americkej kliniky Mayo zistili, že pocit straty pôsobil na rodičov až do takej miery, že upadli do depresií, prípadne sa stali závislými od alkoholu.

Samozrejme, netreba v každej situácii vidieť len to zlé, a tak vedci poukázali aj na pozitívne výsledky výskumu. Po odchode detí mnohé manželské páry zlepšili kvalitu svojho vzťahu a spoločne strávených chvíľ či obnovili koníčky, ktorým sa dlhšie nemohli venovať.

Zároveň nový rozmer nadobúda aj vzťah medzi deťmi a rodičmi. Na druhej strane deti si po odchode z domu uvedomili, čo všetko pre ne rodičia robili a obetovali, preto sa vzťahy medzi nimi a rodičmi zlepšili.

Uvedomili si, že dobrý vzťah v rodine nie je vždy samozrejmosťou a že rodina predstavuje istotu, takže jej stabilitu treba podporovať aj po osamostatnení sa.

ČÍSLA ZO ŠTATISTÍK

Iným fenoménom podľa štatistík je, že ak aj mladí ľudia opustia rodný dom, po čase majú tendenciu vrátiť sa späť. Vtedy sa spájajú dva problémy do jedného: dieťa sa musí vyrovnať s tým, že jeho život sa nevyvíja podľa jeho predstáv, a rodič s tým, že sa znovu prispôsobuje spoločnej domácnosti.

Štatistiky však môžu byť mätúce. Mnoho mladých totiž odchádza z domu už počas štúdia, a ak si aj neskôr nájdu prácu a usadia sa v mieste štúdia, nedoriešia si prepísanie trvalého pobytu. V Taliansku trend bývania s rodičmi vyriešili radikálnym spôsobom.

Prišli s návrhom vytvorenia zákona, ktorý by mal prinútiť deti odísť z mama hotela najneskôr vo veku 28 rokov, pričom momentálne sa mladí Taliani osamostatnia v tridsiatke. Na úplne opačnom konci rebríčka sú podľa štatistík mladí Švédi, ktorí sa osamostatnia, skôr než dovŕšia 21 rokov.

Slovensko sa momentálne, čo sa týka osamostatňovania mladých ľudí, nachádza na 27. mieste spomedzi krajín Európskej únie. Menej neradi sa osamostatňujú už len mladí Chorváti a Malťania.

Až dve tretiny slovenských domácností sú zložené z troch generácií, teda rodičov, detí a vnúčat. To je však už inou, sociologickou otázkou, nakoľko je to aj zažitými tradíciami.