Yenov vlastný zahraničný program

Na UPJŠ ukončil aj bakalárske štúdium v odbore aplikovaná informatika. Pokračuje ďalej aj v magisterskom stupni, ale rozhodol sa zmeniť odbor. „Rozhodol som sa pokračovať v trošku inom odbore, Analýza dát a umelá inteligencia,“ vysvetlil Yen.

Vždy sa snažil hľadať cestu, ako byť vo všetkom dobrý a premýšľal nad tým, kam pôjde študovať. Na Ukrajine nie je vzdelanie na takej úrovni, aké by chcel dosiahnuť. „Mojím cieľom je získať kvalitné vzdelanie. Slovensko je dosť blízke mentalitou k Ukrajine, preto som sa rozhodol študovať tu. Uvažoval som nad Nemeckom a Rakúskom, lebo som sa venoval štúdiu nemčiny a mal som ju vtedy na dobrej úrovni,“ vysvetlil.

Nakoniec sa však rozhodol pre štúdium na Slovensku, kde si našiel kamarátov a cíti sa tu dobre. „Štúdium na Slovensku bolo, a aj je mojím najlepším zážitkom a najžiarivejšou spomienkou. Ja to volám môj vlastný program pobytu v zahraničí,“ dodal.

Voľba cesty

Zatiaľ čo on bol rozhodnutý ísť študovať do zahraničia, jeho rodina to vnímala trochu inak: „Bolo to pre nich ťažké, ale nakoniec sme sa všetci zhodli na tom, že si musím ja zvoliť svoju cestu a začať získavať skúsenosti sám,“ povedal odhodlaný ísť si za svojím Yevheniyn.

Pri otázke, čo bolo pre neho najťažšie povedal, že problémov bolo veľa, boli to zase nové veci ako bol zvyknutý, ale postupom času sa všetko dalo vyriešiť. „Väčšina mojich kamarátov sú na Slovensku doma. Majú tu rodičov, ktorí im môžu poradiť. V mojej situácii som nútený vybavovať všetko sám, a spoľahnúť sa môžem len na seba a svoje sily,“ porozprával.

Kamarátstva

Yen je spoločenský, komunikatívny mladý muž, ktorý sa pomerne rýchlo adaptuje a zvykne si na spoločnosť, ale aj kultúru.

„Dosť záleží na úrovni empatie a otvorenosti voči iným ľudom. Vďaka kamarátom sa mi podarilo získať vedomosti o kultúre, začleniť sa do mnohých kultúrnych podujatí a pozrieť sa na krásu Slovenska,“ nadšene rozprával Yen, „zoznámil som sa s ohromným množstvom mladých Slovákov, plných skvelých nápadov a síl, ktorým záleží na budúcnosti svojho štátu. Sú to ľudia z rôznych vysokých škôl, krajov, miest a dedín.“  

Priebeh výučby

Problém mu nerobila ani jazyková bariéra, keďže po príchode na Slovensko nemal žiadne jazykové znalosti zo slovenčiny. „Na začiatku som sa so spolužiakmi a učiteľmi rozprával po anglicky. Po pol roku som už plynulo rozprával po slovensky, aj keď môj prízvuk mi už asi ostane“ povedal s úsmevom.

Yen je naozaj živým príkladom ako sa rýchlo zabehnúť do procesu adaptácie, a to aj pri samotnej výučbe. „Najťažšie to bolo na začiatku, ale vďaka ľuďom, ktorí boli pri mne som sa rýchlo začlenil do výučbového procesu,“ povedal, „vždy rád spomínam na jeden moment, ktorý ma motivoval študovať slovenský jazyk. Jeden z profesorov matematiky preložil pre mňa a ešte niekoľkých študentov v našom ročníku všetky prednášky do angličtiny,“ spomenul si na začiatky s vďačnosťou Yen. Po diskusii s vyučujúcimi sa však dalo dohodnúť, či bude výučba prebiehať v anglickom alebo slovenskom jazyku.

Rozhodnutý zostať

Najviac mu je však ľúto, že nemôže často chodievať domov, ako to robia jeho slovenskí spolužiaci. „Vo väčšine prípadov som cestoval domov raz za rok. Boli situácie, keď som bol aj dvakrát do roka, a to na Vianoce a Veľkú noc. No v prípade, že sa vrátim domov, ale nebude isté, či budem môcť opäť opustiť štát, preto som sa rozhodol radšej ostať tu,“ objasnil situáciu. Aktuálne si našiel aj prácu popri škole vo svojom odbore.

Získava znalosti na trhu práce, nové kontakty a teší sa, že sa môže venovať štúdiu aj práci na rovnakej úrovni. „Nevieme čo bude zajtra, preto veľa veci sa neoplatí plánovať dopredu,“ dodal optimisticky na záver študent Yen.