Život vysokoškolákov sa počas pandémie nezastavil

Čo všetko je súčasťou vašej služby v univerzitnom pastoračnom centre?

V UPC pôsobím ako univerzitný kaplán. Mojou úlohou, ako aj mojich kolegov je pastoračná starostlivosť o vysokoškolákov v Košiciach. Univerzitné pastoračné centrum funguje už dvadsaťjeden rokov; momentálne sme štyria univerzitní kapláni a máme dvoch výpomocných kňazov.

V Košiciach je jedenásť vysokoškolských internátov a osemnásťtisíc študentov. Internáty na Jedlíkovej sú najväčšie. Každý internát za normálnych okolností navštevujeme, slúžime tam sväté omše a poskytujeme pastoračnú starostlivosť študentom.

Chcem zdôrazniť, že je to o budovaní spoločenstva, aby raz, keď títo ľudia opustia školu, boli schopní a ochotní sa začleniť aktívne a angažovane do života Cirkvi a farností, v ktorých sa usadia.

S online prenosmi bohoslužieb na internete sme začali dávno pred koronou, pretože práve na Jedlíkovej fungoval model live svätých omší, kde sa schádzali mladí z celého mesta; mali viac formačný a evanjelizačný charakter.

Keď vypukla pandémia, UPC v Košiciach bolo jedno z prvých, ktoré začalo vysielať sväté omše na svojom facebooku.

Priblížte nám niektoré aktivity, ktoré sa organizovali alebo stále organizujú aj počas tohto obdobia, keď ešte trvajú protipandemické opatrenia.

Fungujeme vo výrazne obmedzenom režime. V podstate sme si vytvorili online farnosť. Ak niekto zo študentov potrebuje našu pomoc, vieme sa dohodnúť e-mailom alebo telefonicky a poskytnúť duchovné vedenie, poradenstvo alebo sviatosti.

V online priestore prebieha aj príprava snúbencov na manželstvo, kde sme tiež zapojení v tímoch s manželskými pármi. Tu spolupracujeme s Arcidiecéznym centrom pre rodinu. Vytvorili sme tiež série zamyslení: Putovanie veľkonočnými udalosťami, SLOVO v piatich vetách, Chystáme sa na Turíce v UPC, Sprievodca pôstom a Z kuchyne UPC.

Počas obmedzení súvisiacich s koronavírusom sa konali aj webináre formou prednášok so zaujímavými hosťami na internete. Rozoberali sa témy o zvládaní stresu, o osamelosti či strate blízkeho človeka.

Postupne sa totiž objavovali informácie o frustrácii mladých, o ťažkostiach spojených s odlúčenosťou, tak sme chceli reagovať a podať pomocnú ruku formou webinára, kde by mohli mladí zadefinovať svoje vnútorné prežívanie. Ide o to, že keď človek zadefinuje to, čo ho trápi, môže s tým začať pracovať.

Súčasťou internátneho života je aj Spoločenstvo sv. Michala, archanjela, ktoré sa čoraz viac dostáva po povedomia študentov.

Ide o spoločenstvo na internátoch na Jedlíkovej. V začiatkoch to boli práve tieto internáty, kde sa rodila myšlienka vzniku samotného UPC.

Otec Pavol Hudák sem chodieval a začínal nenápadne rozhovormi, spoveďami a budovaním spoločenstva, ktoré už k Jedlíkovej akosi prirodzene patrí. Ponúka študentom spoločenstvo, partiu, modlitbovú a biblickú formáciu a duchovný rast prostredníctvom sviatostí.

Ktoré aktivity a podujatia slávili medzi mladými pred pandémiou najväčší úspech?

Myslím si, že vysokoškolská svätá omša v nich rezonuje najviac; seminárny kostol bude po pandémii praskať vo švíkoch. Už pri prvom uvoľnení v septembri minulého roku to bolo citeľné. Obľúbený kvíz v čajovni sa počas semestra nepodarilo rozbehnúť, ale predtým mal úspech.

Sedliacka veselica, kapustnica a teologické večery na teologickej fakulte, ako aj výlety počas semestra, to všetko zostalo v plánoch, ale nie v nesplnených snoch.

Ako vnímate svoje kňazské poslanie medzi vysokoškolákmi?

Stále si uvedomujem, že jedna stránka života je odborná formácia človeka, ktorý má vytvárať dobrá pre tento svet. Ale často vidíme, že odbornosť nestačí, že svet potrebuje ľudí ľudsky zrelých, ochotných pomôcť, všímavých, empatických, ktorí vedia dávať radosť a aj podržať v ťažkých časoch. Toto vnímam ako
poslanie nás kňazov v UPC, teda týmto „infikovať mladých“.

Čo vám osobne priniesla pandémia? Ako vás obohatila? Lebo mnohí ju azda vidíme len ako čas obmedzovania slobody.

Je to pre mňa požehnaný čas. Nanovo som objavil v tomto čase potrebu budovania kňazského spoločenstva; nanovo vnímam dôležitosť kňaza v Cirkvi, ako aj sviatostí, objavil som nanovo aj slobodu ísť a slúžiť trpiacim.