Zmeňme myslenie, nie sfarbenie

Sníval sa mi sen. Nie ako zvyčajne nezmyselná spleť udalostí z predošlých dní. Tento bol obzvlášť zaujímavý a aktuálny.
Monika Šimoničová 01.04.2020
Zmeňme myslenie, nie sfarbenie

Karanténa, sobotňajšia gaučová pohoda, prírodopisný televízny kanál. Práve mali vysielať seriál o chameleónoch. Áno, to je ono. Zobudila som sa s novým elánom, entuziazmom, nápadom.

Mala som, respektíve mám pocit, že následné mesiace, ktoré sa budú takmer iste spájať s mnohými bezpečnostnými opatreniami, by sme mohli prejsť v „duchu chameleóna“.

Je všeobecne známe, že existuje niekoľko desiatok druhov chameleónov rôznych veľkostí, tvarov tela, farieb, spôsobov správania i dĺžky života. Všetky charakterizuje schopnosť prispôsobiť sa danej situácii.

Podnetným faktom môže byť aj to, že chameleóny majú nezávisle sa pohybujúce oči, a tak dokážu vnímať okolie z perspektívy 360 stupňov. Kliešťovité zakončenia nôh im umožňujú udržať sa na konároch. A pozoruhodný je aj ich vystreľovací jazyk, ktorý dosahuje až dvojnásobnú veľkosť ich tela.

Mimoriadne fascinujúce, i keď napohľad pre viacerých nesympatické zviera. Ale čo nás môžu chameleóny naučiť? 

Zmena pomerov – osobných, rodinných, pracovných, spoločenských, svetových – nevyhnutne vyvolá reakciu. Nech je už situácia akokoľvek nevábna, nepriaznivá, tienistá, očakáva sa od nás reakcia. Žiada sa dodať – primeraná, adekvátna, náležitá.

Pred pár mesiacmi či týždňami sa zmenil celý svet – aj naša malá krajina. A dá sa povedať, že sa mení každým dňom. Nové počty, nové opatrenia, nové pokyny, nové obmedzenia. Musíme sa s tým vyrovnať – náležite.

Možno sme mnohí prepadli panike, cítime väčší strach a smútok ako zvyčajne. Možno boli naše reakcie prehnané – a aj zbytočné.

Možno viacerí zmenili farbu ako chameleóny - zbledli pri aktuálnych správach, iní očerveneli od hnevu, ďalší ozeleneli od „apokalyptických“ scenárov budúcnosti a poniektorí ošediveli či rovno obeleli už len pri predstave, čo si počnú s deťmi.

Nemusíme nutne meniť sfarbenie, ale myslenie. Prispôsobiť sa momentálnej situácii – zriedkavé nákupy, žiadne návštevy, minimum prechádzok na čerstvom vzduchu a maximum času osamote.

Aj v tom nám môžu byť chameleóny inšpiráciou. Ide prevažne o samotárske tvory. Využime – ako ony – čas na pozorovanie okolia, na oddych i prehĺbenie vzťahu k sebe samému, k svojmu domácemu prostrediu – a my dodajme – aj k Bohu.

Nazerajme z perspektívy 360 stupňov. My ľudia bývame často zaslepení či slepí, na veci hľadíme veľmi „úzko“. Keď už máme toľko času, rozhliadnime sa okolo seba, dívajme sa z každej strany, zdola, zhora, s nadhľadom, priam z vtáčej perspektívy i celkom zblízka ako cez makroobjektív.

Analyzujme situáciu z viacerých strán a pohľadov, využime všetko, čo nám ponúka. Takisto ako chameleóny držme sa pevne, rukami-nohami, zubami-nechtami „konárov“ stromu.

Stromom (viničom) je Ježiš. My sme vetvy. Ak sme sa už pre čokoľvek (nedostatok času, uponáhľané dni, množstvo povinností a starostí, svoju vlastnú lenivosť a pohodlnosť) v poslednej dobe len pohojdávali na koncoch vetiev a hrozil nám pád, teraz máme šancu objať celý strom.

Rozprávajme sa s Ježišom, stolujme s ním, spoznávajme ho cez Sväté písmo, chváľme ho piesňami, potešme ho zoznamom vďaky či osobným vyznaním lásky. Dodá nám nové živiny, nové milosti, aby sme v tejto ťažkej skúške mohli nielen prežívať, ale žiť v hojnosti.

A napokon dávajme si pozor na jazyk. Božie slovo nás vyzýva: „Zdržuj svoj jazyk od zlého“ (Ž 34, 14). Použime a využime ho dvojnásobne (ako chameleóny) na potešenie druhých a chválu Boha. „Môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň“ (Ž 71, 24), moje ústa ťa budú, Pane, vzývať a jazyk velebiť (porov. Ž 66, 17). 

Pane, prosíme ťa, pomôž nám prejsť týmto životným obdobím, poznačeným strachom a mnohými otáznikmi, ako chameleón: adekvátne sa prispôsobiť tomu, čo nás čaká; nazerať na situáciu zo všetkých zorných uhlov a hľadieť za horizont; ukotviť sa v tvojom bezpečnom náručí; a dávať si pozor na jazyk – pochopiť, že vyplazovať jazyk na svet nepomôže; že klebetné jazyky nás nezachránia; že štipľavý jazyk sa nenosí.

Oplatí sa zahryznúť si do jazyka, konať, čo je v našich silách, a prísť do cieľa – ako sa vraví – s vyplazeným jazykom, že sme spravili všetko, čo sme mohli. O ostatné sa postará Boh. 

Sníval sa mi sen. Nie ako zvyčajne nezmyselná spleť udalostí z predošlých dní. Tento bol obzvlášť zaujímavý a „predvídavý“ – nový svet v Božej blízkosti.