So zmenami začať čím skôr a od seba

Autorka viacerých kníh a projektov o udržateľnosti v potravinovom systéme Anetta Vaculíková upozorňuje na to, že na Slovensku každý človek vyhodí v priemere 105 kíl jedla ročne.

„Čiže by sme ročne vedeli ušetriť stovky eur len za vyhadzované potraviny.“ Lektorka kreatívneho vzdelávania o jedle preto radí: „Je dobré dať si pozor, aby sme pri zľavách nemali veľké oči a nákupy si plánovali.“

Najčastejšie vyhadzujeme pečivo, ovocie, zeleninu a zvyšky uvareného jedla. „Množstvo odpadu by výrazne kleslo, ak by sme sa naučili využívať potraviny od koreňa po list alebo takzvane až do špiku kostí, čiže spracovávať aj menej atraktívne časti. A tiež rozoznávať rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou.“ Pomôcť môže aj správne skladovanie potravín.

UDRŽATEĽNÉ POTRAVINY

Podľa Anetty Vaculíkovej sú pri kúpe potravín kľúčové tri princípy: lokálnosť, sezónnosť a kvalita.

Lokálnosť nám umožňuje vrátiť sa k  prirodzeným postupom a nebyť závislí od dovozu potravín z veľkých vzdialeností.

@@@SplitArticleHere@@@

„Sezónnosť je dôležitá, pretože jesť napríklad jahody alebo paradajky v zime je z hľadiska prírody neprirodzené. V sezóne sú chutnejšie a nemusia cestovať cez polovicu sveta v plastových obaloch.“

Tretí princíp, čiže kvalita, je základ chutného a výživného stravovania. Z kvalitných surovín zároveň vzniká menej odpadu. Niektorí argumentujú tým, že takéto potraviny sú drahé. Aj na to však má propagátorka udržateľného životného štýlu odpoveď.

„Takéto potraviny sa zdajú drahé, ale ak vyradíme ‚umeliny‘, sladké nápoje a maškrty, neraz zistíme, že v rozpočte nám ostane dosť na kvalitné suroviny,“ reaguje.

Pri zmienke o  vegetariánstve upozorňuje, že myslieť si, ako automaticky zachráni svet, je mýtus. Ani tento spôsob stravovania totiž nemusí byť udržateľnejší, najmä ak ide o vysoko priemyselne spracované potraviny alebo konvenčne pestovanú zeleninu.

KONZUMÁCIA MÄSA

V súvislosti s výzvami na menšiu konzumáciu mäsa a  mäsových výrobkov Anetta Vaculíková radí vnímať ich skôr ako doplnok stravy. Odporúča kupovať mäso z udržateľných fariem s uzavretým cyklom. Vhodné je siahnuť aj po alternatívnych druhoch, ako je divina či jahňacie.

„To, čo jeme, je výsledkom práce konkrétnych ľudí. Keď podporujeme lokálnych farmárov a malé farmy, podporujeme aj spravodlivejšie podmienky a šetrnejší prístup ku krajine.“

Keď kupujeme mäso z fariem, ktoré rešpektujú zvieratá a vracajú hnoj do pôdy ako prirodzené hnojivo, uzatvárame prirodzený cyklus. Naopak, lacné potraviny z intenzívnych chovov často vedú k drancovaniu prírodných zdrojov a neférovým podmienkam.

Aj preto môžeme obmedziť množstvo mäsa a častejšie ho dopĺňať rastlinnými bielkovinami, ako sú strukoviny či orechy. „Nie je jedno, odkiaľ naše jedlo pochádza. Každý nákup je rozhodnutím, aký spôsob hospodárenia chceme podporovať.“

Ak by celý svet prešiel na „západný spôsob“ konzumácie mäsa, ako ho poznáme aj u nás v Európe, zem by takúto spotrebu len ťažko zvládla. „Jedlo nás spája s pôdou, vodou aj prácou iných. Každý kúsok jedla je vyjadrením nášho vzťahu k tomuto celku, a keď o to nechceme prísť, tak musíme začať so zmenami čím skôr a od seba.“

VÝCHOVA BUDÚCICH GENERÁCIÍ

Začať s udržateľnosťou vo svojom živote je pre viacerých ľudí náročná výzva. Najmä ak k tomu neboli vychovávaní odmalička. Anetta Vaculíková preto odporúča budovať správny vzťah k jedlu už u detí. „Keď deti pochopia súvislosť medzi tým, čo jedia – alebo vyhadzujú –, a stavom našej planéty, stane sa udržateľnosť ich prirodzenou súčasťou.“

Pripomína, že obchody ponúkajú to, o čo ľudia majú záujem. Takže pokiaľ bude našou prioritou lokálnosť, sezónnosť a kvalita, budú i obchodníci nútení ísť týmto smerom. „A  my tak vychováme generáciu, pre ktorú bude udržateľnosť prirodzenou normou,“ dodáva.