Útočníci vedia vytvárať falošné siete

Iste ste už počuli, že verejná wifi sieť má svoje riziká. Najmä vtedy, ak nie je zabezpečená. V rámci prevencie útoku je preto potrebné vedieť, aké konkrétne nástrahy môže ukrývať.
Barbora Kullačová 17.06.2026
Útočníci vedia vytvárať falošné siete

Pri podozrení z falšovania verejnej siete je Ideálnym riešením overiť si danú sieť u zamestnancov prevádzky. Ilustračná snímka: unsplash.com/Bernard Hermant

„Verejná wifi sieť je bezdrôtová sieť dostupná širšiemu okruhu ľudí, ktorá zahŕňa lokality ako kaviarne, hotely, letiská či obchodné centrá,“ vysvetľuje Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť spoločnosti ESET.

Do tejto kategórie patria aj siete chránené heslom, ak je toto heslo verejne viditeľné alebo poskytované na požiadanie zamestnancami prevádzky. Verejná sieť sa dá zneužiť. „Medzi bežné scenáre útoku patrí vytvorenie falošnej siete s podobným názvom. Napríklad Kaviaren1 popri oficiálnej Kaviaren,“ hovorí odborník.

ZNEUŽITIE DÁT

Zistiť, že sieť je falošná, je náročnejšie, ako by sa mohlo zdať. Za varovný signál Ondrej Kubovič považuje práve to, ak je názov siete podobný oficiálnej, ale s drobnou zmenou. @@@SplitArticleHere@@@

„Podozrivé je aj to, ak sieť nevyžaduje heslo tam, kde by ho mala mať, alebo ak po pripojení žiada inštaláciu aplikácie, certifikátu či zadanie citlivých údajov.“ Ideálnym riešením je overiť sieť u zamestnancov alebo v oficiálnych materiáloch prevádzky.

Vytvorenie falošnej siete umožní hackerovi „postaviť sa“ medzi používateľa a internet. Vďaka tomu vie sledovať alebo meniť časť prebiehajúcej komunikácie. Môže vidieť navštevované nezabezpečené stránky, zachytiť odoslané údaje alebo sledovať metadáta, napríklad s akými službami zariadenie komunikuje. Následne to dokáže využiť na phishing alebo útoky cez vytvorenie falošných webov a presmerovania.

„Pri novších protokoloch však aj pri sledovaní verejnej wifi útočník vidí len šifrovanú komunikáciu, teda nevie presný obsah odosielaných správ či hesiel,“ spresňuje odborník.

JEDNO PÍSMENO ROZHODUJE

Či je stránka šifrovaná, zistíme podľa toho, či má v názve HTTPS alebo len HTTP. „Pri HTTPS nevidí útočník obsah správ ani heslá, ale môže sledovať niektoré metadáta o spojení, napríklad na aké stránky obeť chodí, prípadne aké druhy informácií práve posiela.“

Pri HTTP je to iné, heslo alebo obsah komunikácie sa posiela v čitateľnej forme a môžu teda byť odchytené.

Na ochranu pred falošnou sieťou špecialista odporúča mať aktualizovaný operačný system zariadenia, prehliadač aj aplikácie. V prípade, že chceme chrániť aj počítač, je vhodný zapnutý firewall, antivírus aj viacfaktorové overenie účtov. „Je tiež dobré vypnúť si automatické pripájanie k známym sieťam. A dôležité je nikdy neinštalovať certifikáty či aplikácie len preto, že to vyžaduje verejná sieť.“

ĎALŠIE RIZIKÁ

Ondrej Kubovič neodporúča používať svoje prihlasovacie údaje do internetového bankovníctva pri pripojení na verejnú sieť. Napriek tomu, že v súčasnosti je internet banking spravidla dobre chránený šifrovaním, certifikátmi a viacfaktorovým overením, zvlášť ak ide o mobilné aplikácie. „Útočník však môže skúsiť používateľa presmerovať na napodobeninu bankovej stránky a takto získať prihlasovacie údaje. Preto je bezpečnejšie používať mobilné dáta a vždy kontrolovať adresu stránky a certifikát.“

Čo sa týka hrozby vírusu, samotné pripojenie na verejnú wifi zväčša nie je dostačujúce na to, aby ním útočník vedel infikovať moderné aktualizované zariadenie, ktoré používa bezpečnostné riešenie. Iná situácia je, keď hacker podstrčí používateľovi spomenuté falošné weby, presmerovania či aktualizácie. „Najohrozenejší sú používatelia s neaktualizovanými zariadeniami a aplikáciami, ktorí nepoužívajú žiadne bezpečnostné riešenie.“

ČO ROBIŤ PO ÚTOKU

Ak zistíme, že sa niekomu podarilo nabúrať do nášho zariadenia cez verejnú sieť, je dôležité spraviť niekoľko krokov. Prvým z nich je odpojenie od siete. To však samo osebe nemusí stačiť.

„Je lepšie zariadenie následne reštartovať, preskenovať ho spoľahlivým bezpečnostným produktom, aktualizovať systém a aplikácie a skontrolovať, či nepribudli neznáme aplikácie alebo nové profily v nastaveniach,“ vymenúva odborník.

V takomto prípade tiež radí, aby si človek z bezpečnej siete zmenil heslá k dôležitým účtom a zapol viacfaktorové overenie. Ak ide o  bankovníctvo, je nevyhnutné kontaktovať banku a sledovať, či sa neobjavia podozrivé platby.

„Ak sa obávate, že došlo k infekcii, môžete zariadenie vrátiť do továrenských nastavení, prípadne obnoviť zo zálohy,“ dodáva Ondrej Kubovič.