Boh dá len toľko trápenia, koľko unesieme

Manželia z Ľubiše v okrese Humenné nesú všetky svoje trápenia pokorne a trpezlivo. Tento rok si pripomínajú 25. výročie svadby.

Viktória v marci oslávila i svoju päťdesiatku. „Som vďačná, že som sa toho dožila, už som sa takpovediac viackrát narodila,“ hovorí. „Máme dve zdravé deti a dve inak obdarené. S manželom sa navzájom podporujeme a máme sa stále radi. Keby to medzi nami dvoma tak nebolo, tak by sme všetky ťažkosti nedokázali zvládať a nefungovalo by to ani v rodine.“

VIACERÉ OPERÁCIE

Alex a Timotej sa Stanovčákovcom narodili predčasne v siedmom mesiaci a trpia vážnymi následkami detskej mozgovej obrny. Končia Praktickú školu v Humennom pre žiakov s mentálnym a telesným postihnutím, no sú odkázaní na pomoc druhých. Majú 20 rokov, ale vývojovo zastali na úrovni malého dieťaťa. S ťažkosťami sa pohybujú na vozíku.

„Alexík urobí pár krokov s ockovou pomocou, ale sám nevstane, ani si nesadne. Dokáže sa sám najesť ľavou rukou, pravú nepoužíva. Timuško vôbec nechodí, vie sa sám napiť z fľaše. Poznali abecedu, ale s pribúdajúcim vekom ich čítanie nenapĺňa. Sú radšej, keď im čítame my,“ vysvetľuje Viktória.

Zdravotné ťažkosti sa s pribúdajúcim vekom i váhou chlapcov stávajú výraznejšími. Rodičia im chcú dopriať to najlepšie, absolvovali desiatky finančne náročných rehabilitácií a rehabilitačných pobytov. Bez nich by boli v oveľa horšom stave.

Majú za sebou i niekoľko operácií. „S Božou pomocou zvládli každú narkózu, aj keď s problémami. Potrebovali operovať pruh, uvoľňovať šľachy, opravovať zuby. Timi mal osem operácií, Alex sedem. Každá jedna narkóza ich vráti späť, viac poškodí mozog. To, čo sme ich naučili, sa často musíme učiť odznova.“

SNÍVA O LURDOCH

Rodičov teší, že sa s dvojičkami môžu porozprávať. Chlapci si uvedomujú svoj stav a znášajú ho s pokorou. Veľa sa vypytujú a vedia aj živo diskutovať o témach, čo ich zaujmú.