Bola som milovaná

Miro bol vraj už ako dvadsaťročný mladík výnimočný. Bol iný. Vilma na neho takto spomína dodnes. Slovo spomína však nie je namieste. Miro žije v jej srdci, myšlienkach, slovách i skutkoch. Prvý raz sa stretli v  električke.

Vilma si dodnes kladie otázku, ako je možné, že sa rozhodol práve pre ňu, pre neznáme dievča, ktoré bolo unavené z tréningu na dvojkajaku a nieslo veľký športový batoh. „Sedel som oproti nej, díval som sa na ňu, sledoval ju. A zapamätal som si ju. Inokedy som ju stretol v meste a zistil som, kde býva,“ spomínal Miro Cipár. „Priam ma uväznila svojím zjavom a svojimi spôsobmi. Bolo to zdĺhavé dobývanie. Keď som ju prvý raz videl, mala šestnásť.“

Vilma si ho však lepšie všimla, až keď sa na ňu díval na korze. „Vtedy sa naše oči prvý raz stretli. V duchu som sa pýtala: Prečo sa ten mladík na mňa díva, čo to je za človeka? Sám však nemal odvahu, aby ma oslovil, preto poprosil priateľa Jána Mráza, že ma chce spoznať. Čo nasledovalo, bolo neuveriteľné.“