Božie milosrdenstvo je naše šťastie

Božie milosrdenstvo je otvorené všetkým, najmä však tým na okraji spoločnosti – chudobným, migrantom, väzňom či tým, ktorí pochybujú alebo sa cítia odcudzení Cirkvi.

Toto presvedčenie pápež František vždy podopieral praktickými prejavmi milosrdenstva – starostlivosťou o chudobných, odpúšťaním hriechov a budovaním mostov medzi ľuďmi.

Jeho osobný štýl, pokorný a jednoduchý, hoci často i  nebojácne provokatívny, mu pomáhal preniesť posolstvo milosrdenstva do bežného života. Či už sa skláňal k chudobným na ulici, alebo umýval nohy zločincom. Tento prístup mu priniesol veľkú popularitu medzi veriacimi i neveriacimi, no zároveň vyvolával diskusie v rámci Cirkvi.

OTCOVSKÁ TVÁR BOHA

„Boh sa stal človekom, aby svetu zjavil, že nás nikdy neopúšťa!“ prihovoril sa pápež František misionárom milosrdenstva. Kňazov spovedníkov vyzval, aby sa stali „služobníkmi milosrdenstva“, ktorí sprevádzajú veriacich na ich ceste zmierenia a duchovnej obnovy.

V krátkom posolstve, ktoré pri príležitosti jubilea misionárov milosrdenstva napísal v  nemocnici Gemelli, kde si zvlášť uvedomoval potrebu milosrdnej služby trpiacim, zdôraznil, že je to výsada a veľký dar od Boha, ktorý spovedníkov povoláva ako tých, čo zakúsili jeho odpustenie a teraz sú pozvaní šíriť tento dar milosrdenstva medzi ostatnými.