Chalan v rifliach, ktorý miloval Ježiša

Carlo Acutis sa narodil 3. mája 1991 v Londýne, no väčšinu krátkeho života prežil v Taliansku. Jeho rodičia Andrea a Antonia totiž v čase jeho narodenia pracovali v Anglicku, no krátko nato sa presťahovali do Milána. Ich dieťa stále niečo ťahalo do kostola, a aj vďaka nemu začali rodičia žiť viac s Bohom.

Carlo bol živé, no citlivé a dobroprajné dieťa, akých človek veľa nestretne. Všímal si problémy rovesníkov, vedel reagovať na ich prosby a potreby. Pritom žil bežným životom ako tisícky iných detí – rád hral futbal, plával, lyžoval.

NASMEROVANÝ DO NEBA

Hoci pochádzal z dobrých materiálnych pomerov, nikdy to kamarátom nedával najavo. Mal vždy pre nich úsmev a láskavé slovo. Navštevoval cirkevnú školu, ktorú spravovali sestry marcelínky. Medzi žiakmi nevynikal výsledkami, zato intenzívne prežíval Božiu prítomnosť a túžbu neustále na sebe pracovať. Ak bolo treba, na nevhodné správanie upozornil iné deti, mal medzi nimi prirodzenú autoritu.

„Jeho existencia bola jasne nasmerovaná do neba. Žil vo vedomí, že osud človeka nespočíva v pozemských veciach,“ píše Umberto de Vanna v knihe Carlo Acutis.

„Vnímal, že je stvorený pre veľké veci, a tou najväčšou bola možnosť prísť do neba. Bol presvedčený, že pozemský život je iba prechodom k zmene na život krajší a plnší. Zaoberanie sa sebou a rôznymi pominuteľnými vecami pokladal za stratu času. Carlo si uvedomoval, že zmysel života presahuje pozemský život.“

Prvé sväté prijímanie prijal už ako sedemročný, k sviatosti birmovania pristúpil, keď mal dvanásť rokov. Zdôrazňoval význam sviatostí a rád sa modlieval ruženec, ktorý považoval za „najkratší rebrík do neba“.