Chytiť sa za ruky a kráčať ďalej

Manželstvo považujú Katarína a Marián za posvätný zväzok a cítia v ňom úinky Božieho požehnania. Snímka: Alexander Trizuljak
O živote, rodine a práci dvoch profesionálnych umelcov sa zhovárame v salóniku Slovenskej filharmónie v Bratislave. Katarína vo filharmónii pôsobí už tridsiatu sezónu ako jediná, sólová harfistka a Marián je tri roky jej generálny riaditeľ.
Už na prvý pohľad pôsobia ako šťastný, harmonický, vyrovnaný pár. Okrem pekných, slnečných dní bolo v ich živote aj veľa bolestí a ťažkostí, ktoré aj s Božou pomocou dokázali prekonať.
NAŠLI SA V PRÁCI
Katka je rodáčka zo Žiliny, kde vyštudovala konzervatórium. Ako malé dievča ju rodičia zapísali na klavír do vtedajšej ľudovej školy umenia.
„Ocko tiež hrával na klavíri, ale skôr amatérsky, zo záujmu. Rodičia spievali v Žilinskom miešanom zbore, radi navštevovali koncerty vážnej hudby, a tak som k nej prirodzene získala pozitívny vzťah aj ja. Jedného dňa ma moja pani učiteľka zoznámila s harfou a zostala som unesená. Bola to láska na prvý pohľad i počutie,“ spomína.
S manželom flautistom sa zoznámili v práci. Ako dvadsiatnici začínali hudobnú kariéru v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu. Katka tu pôsobila ešte ako študentka Akadémie múzických umení v Prahe.