Čokoľvek Boh povie, nech sa tak stane

Rodáčka z Ružomberka prežila detstvo a mladosť v blízkej dedine Likavka. Vždy mala rada ľudovú pieseň, preto dlhé roky účinkovala vo folklórnom súbore Likava. Ako dvadsaťročná tajne vstúpila do Kongregácie dcér svätého Františka z Assisi a jej pôsobiskom sa na dlhý čas stala Žilina.

Vzťah k dobrovoľníctvu sa však v jej srdci rodil už pred rozhodnutím o zasvätenom živote. „Už ako mladé dievča som sa dobrovoľne zúčastňovala na štátnych pohreboch obyvateľov domova dôchodcov v Likavke, aby sa aspoň niekto za nich pomodlil,“ spomína na svoje prvé dotyky so službou druhým.

STRETNUTIE S REHOĽNÍČKAMI

Mladá Ľubica, čo je civilné meno sestry Sávie, toho o zasvätenom živote dlho veľa nevedela. Až raz ju jej susedka Angela so skupinkou ďalších dievčat pozvala, aby spolu navštívili ústav mentálne postihnutých. Tam prvýkrát videla sestry oblečené v rehoľnom rúchu a mohla sa s nimi rozprávať.

„Hneď som cítila, že niečo z ich života a  ideálu oslovilo i  moje srdce. Priťahovalo ma to tak silno, že som si po tejto prvej návšteve povedala, že nebude posledná,“ konštatuje.