Ikony, ktoré sa nedajú napodobniť

Výstava Ikony sa v bratislavskom Dome Quo vadis koná pri príležitosti nedožitých 60. narodenín Jaroslava Halma. Na snímke je ikona zobrazujúca Najsvätejšie Srdce Ježišovo. Snímka: Erika Litváková
Keď v Dome Quo vadis obdivujeme vystavené ikony a žasneme nad ich farebnosťou, otec Jozef Brodňanský (57), ktorý bol duchovným sprievodcom výtvarníka Jaroslava Halma, opatrne vyberá z krabice úhľadne zloženú kňazskú štólu. Na jednej strane je reprodukcia ikony Božského Srdca, druhú stranu zdobia slová modlitby Tichý a pokorný, ktorú podľa ikony vytvorila sestra Lucia Česáková, OSsR.
„Prvá štóla vznikla ako prvý podnet na správu o terminálnej chorobe autorky celej poézie k projektu Slovo v obraze krátko po Jarovom pohrebe. Bol na nej motív ikony Krvavý ženích,“ spomína Jozef Brodňanský.
Na štólach doteraz interpretovali trinásť ikon Jaroslava Halma na rôzne príležitosti: Eucharistia, Božské Srdce, Krvavý ženích, Panna Mária pred krížom, Najsvätejšia Trojica, Duch Svätý, Všetci svätí... Všetky sú doplnené podľa Jozefovho autorského kánonu modlitbami.
Ďalšie modlitby si v Dome Quo vadis môžeme prečítať na vystavených modlitbových drevách, ktoré majú tvar novodobých ikonostasov. Ich dvierka sú otvorené a otočené do ulice, a tak si priťahujú pohľady ľudí na chodníku. V strede každého modlitbového dreva je ikona a na drevených doskách sprava i zľava je laserom vypálená modlitba.
Snímka: Erika Litváková
SKROMNE, BEZ PODPISU
Na otázku, či má v spomienkach bližšie k Jarovi Halmovi, keď má na sebe takúto štólu, sa Jozef Brodňanský usmeje: „Priznám sa, že mám bližšie k Bohu. Keď sa pozriem na ktorúkoľvek ikonu na štóle alebo na modlitbovom dreve, vždy je to pre mňa bez nejakého pátosu hlavne o Bohu a o Božom slove.“
Dopĺňa však, že Jaro sa mu vynáral v mysli počas nedávnej návštevy Barcelony. „Príbeh architekta Antoniho Gaudího, ktorý vytvoril Baziliku Sagrada Familia, sa mi zdal podobný Jarovmu. Aj Gaudí žil veľmi jednoducho a asketicky, s minimálnymi životnými nákladmi.“ Pre Jara bolo príznačné, že žil skromne a nenápadne. „Nikdy sa ani nepodpisoval pod svoje ikony.“
Takzvané modlitbové drevo s ikonou svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, a modlitbou Jozefovo ticho. Snímka: Erika Litváková


