Jediná obeť nevybuchnutej míny

Mária Papatyi pochádzala z Veľkých Kapušian, po ovdovení s dcérkou žila v oblasti Užhorodu. V biede robotníckej štvrte s provizórnymi bytmi pre viacero rodín, z ktorých niektoré nemali ani len okná, spoznala neskoršieho Emilovho otca Alexandra.

NEDUŽIVÉ DIEŤA

Po svadbe sa im už vo Veľkom Bereznom najprv narodila dcéra Etela a potom syn Emil.

„Pri jeho pôrode nastali veľké ťažkosti, aj kvôli vyššiemu veku matky. Bola obava, že dieťa zomrie, narýchlo ho teda ako neduživé krstili,“ odkrýva historik Vavrinec Žeňuch dramatické okolnosti narodenia Emila Szmutka. Dvanásteho mája od neho uplynulo 120 rokov. „Rodičia v bázni pred Bohom sľúbili, že ak prežije, vychovajú z neho kňaza.“

Hoci čelili veľkému nedostatku, urobili všetko pre naplnenie záväzku. Presťahovali sa do Berehova, aby mohol študovať na gymnáziu, ktoré ako nadaný žiak aj úspešne dokončil.

Monarchia sa medzičasom rozpadla. Vznik Československa s pričlenením Podkarpatskej Rusi a komplikovaná organizácia cirkevnej správy na tomto území spôsobili, že v roku 1924 nastúpil do seminára v Košiciach, hoci diecézne tam nepatril.

„Vikár v  Užhorode poprosil košického biskupa Čárskeho, aby ho ešte s jedným seminaristom prijal. S veriacimi uskutočnil na ich štúdium aj viaceré zbierky, z ktorých im bola napríklad zakúpená reverenda.“

ŽIADOSŤ O VÝNIMKU

O jeho študijnom zápale a zanietenosti vo viere svedčí skutočnosť, že za diakona a potom aj za kňaza ho biskup vysvätil už ako 23-ročného. Nemal ešte ani potrebný kánonický vek.

„Čársky preto žiadal užhorodského vikára, aby s požiadavkou o  výnimku kontaktoval Vatikán. Z nunciatúry prišla kladná odpoveď od Svätej stolice už do dvoch týždňov, čo tiež svedčí o tom, že už vtedy musel žiť naozaj hlbokým duchovným životom.“