K malým dušiam treba pristupovať citlivo

Lásku k povolaniu zdedila v rodine. Otec Stanislav i mama Emília boli tiež učiteľmi. Tomuto povolaniu sa dokonca načas venovala aj jej sestra Želmíra.

„Pamätám si, ako sme s rodičmi po večeroch vyrábali rôzne pomôcky do školy. Kedysi ich nebolo toľko ako dnes. Ale i keď ich je teraz od výmyslu sveta, stále hľadám a pátram, keď niečo potrebujem podľa svojho zámeru,“ hovorí minuloročná kandidátka na Slovenku roka v kategórii vzdelávanie.

Hoci hlavnú cenu nedostala, ocenením bola pre ňu už len samotná nominácia a účasť v prestížnej ankete. „Mala som možnosť spoznať mnoho úžasných žien, ktoré robia svoju prácu s nadšením a odhodlaním,“ hovorí s uznaním.

Za používanie nových, originálnych vyučovacích metód bola zaradená do rebríčka TOP 10 Učiteľ Slovenska a aj nominovaná na ocenenie najlepších pedagógov sveta Global Teacher Prize.

OBĽÚBENÁ MATEMATIKA

Stanka Opátová má pozitívny vzťah najmä k  matematike. Pôvodne chcela študovať učiteľstvo na druhom stupni práve v tomto odbore, v  kombinácii s  geografiou. „Za socializmu brali na túto aprobáciu naozaj iba pár študentov. Na uvedený odbor chcela ísť aj spolužiačka a triedny učiteľ nám povedal, že nás určite nevezmú obe. Tak som si povedala, že mám väčšiu šancu dostať sa na štúdium učiteľstva a potom k vysnívanému povolaniu, ak pôjdem na prvý stupeň. Išla som teda týmto smerom a neľutujem,“ hovorí dnes s presvedčením.

Vzdelávanie v obľúbenom predmete s radosťou uplatňuje u menších žiakov. „Je prirodzené, že nie všetci majú radi každý predmet, matematiku zvlášť. Deti však rady objavujú, bádajú, skúmajú, manipulujú s  pomôckami. Nejde len o známky, deti môžu zažiť úspech vďaka rôznej úrovni úloh a to je na tom výborné. Nikto sa necíti posledný či ukrivdený, čo ich nesmierne motivuje.“

Rodáčka z Bojníc vysvetľuje, že aby si matematiku obľúbili aj žiaci, ktorí sa s ňou príliš „nekamarátia“, snaží sa zvýšiť jej príťažlivosť rôznymi metódami, zaujímavými prvkami, cvičeniami a inými nástrojmi.

HEJNÉHO METÓDA

Stanka je veľká zástankyňa Hejného metódy vyučovania matematiky, prostredníctvom ktorej sa u detí hravou formou buduje pozitívny vzťah k náročnejšiemu predmetu.

„Rodičia vedeli o tejto metóde veľmi málo, a keďže som chcela, aby mali radosť z  matematiky so svojimi deťmi, rozhodla som sa poskytnúť im na to priestor.“ Vytvorila vlastný projekt Hejného matematika a rodičia, ktorý realizovala v rámci štúdia na Komenského inštitúte.

Vymyslela aktivity, cez ktoré rodičia spolu so svojimi deťmi zažili radosť z počítania, objavovania a diskusií o matematických úlohách. Prenikli hlbšie do tajomstiev tejto metódy a  spoznali spôsob práce v  prostrediach, v  ktorých pracujú žiaci.

DÔLEŽITÉ ČÍTANIE

Oceňovaná učiteľka považuje za dôležité najmä čítanie od útleho detstva. Obohacuje slovnú zásobu, rozvíja u detí reč, empatiu, vnímavosť a pomáha k správnemu písaniu. Preto každé ráno začína s deťmi komunitným čítaním. „Každý deň mám prvú hodinu slovenčinu. Na začiatku čítame a rozprávame sa o knižkách, ale aj rozoberáme vzniknuté problémy v triede.“

O potrebe čítania prednáša ostatným pedagógom v rámci celého Slovenska. Venuje sa tiež propagácii pravidelného čítania rodičov a učiteľov deťom a  jeho pozitívneho účinku na ďalšie vzdelávanie a rozvoj kritického myslenia.

„Ako malá som bola dyslektička. Pred nástupom do druhého ročníka moja mamina zistila, že som zabudla čítať. Tak ma nútila každý deň prečítať jednu stranu, čo bolo pre mňa utrpenie. Dodnes si pamätám tú knižku a pri pohľade na ňu či spomienke na jej titul ma striasa,“ spomína dnes už s úsmevom.

NEUSTÁLE VZDELÁVANIE

Preto hľadala formu, ako pomôcť aj deťom, ktoré čítanie nemajú rady a majú s ním problémy. „Čítanie je celoživotná záležitosť. Žiaci, ktorých teraz máme v škole, budú odkázaní na celoživotné vzdelávanie. Musíme ich naučiť, ako sa majú správne učiť a chápať význam a obsah textu, teda čítať s porozumením,“ zdôrazňuje.

Myslí si, že dnešné deti určite nebudú mať počas života len jedno, prípadne dve zamestnania ako ona. „Trendy ukazujú, že vystriedajú viac zamestnaní a budú sa musieť stále vzdelávať. Našou úlohou je preto naučiť ich mať vzdelávanie rád.“

Za dôležitý považuje aj posun a rast v rámci svojho odboru, pretože čerpať iba z pedagogickej fakulty nestačí. Učitelia sa musia prispôsobovať zmenám v spoločnosti a promptne na ne reagovať. „Aj v školstve pribúdajú nové technológie a metódy. Kto chce učiť moderne, musí sa neustále vzdelávať. Každý si pritom môže nájsť to, čo mu vyhovuje, možností je neúrekom.“

AKTÍVNE LETO

Sama je toho dôkazom – počas školského roka a často aj cez prázdniny prednáša a odovzdáva kolegom svoje skúsenosti ako mentorka a lektorka Regionálneho centra podpory učiteľov Oravy v Trstenej. Napríklad vo vzdelávacom centre v Zaježovej. Organizuje tiež letné školy pre učiteľov – prvá škola bola tento rok zameraná na pracovnú pohodu učiteľov, druhá na Hejného matematiku.

Pretože dcéry Lenka a Alexandra sú už dospelé a manžel Ivan je chápavý a podporuje ju, má čas na rôzne pedagogické aktivity aj mimo školy. Neraz sa nimi zaoberá v rámci voľného času a svojím prístupom búra mýty o učiteľoch, ktorí vraj končia prácu o jednej hodine a v lete majú prázdniny. Počas korony napríklad iniciovala celoslovenskú akciu Učitelia pečú zdravotníkom. 

MAMI, OCI

Ústretová pani učiteľka s úsmevom hovorí: „Deti sú spontánne, úprimné. Neraz prezradia aj veci, ktoré by sme niekedy ani nechceli vedieť. Alebo nám v zápale práce neraz povedia ‚mami‘. Minule sme sa s kolegyňou smiali, keď jej dokonca povedali ‚oci‘. Hovoríme si, že je to stále dobré, pokým nepovedia babka či dedko.“

Stanka cíti a vie, že „k malým dušiam treba pristupovať citlivo, s láskou, empatiou a pozitívnym myslením“. Na druhej strane považuje za dôležité, aby mali jasné hranice. Počas praxe vidí, ako sa prístup detí i rodičov k škole a povinnostiam či výchove mení.

„Kedysi, keď prváci prišli do školy, boli ustráchaní, trvalo dlhšie, kým sa osmelili. Dnes po pár dňoch suverénne behajú po škole,“ konštatuje. Viac ako v minulosti sú rozptýlené, ťažšie sa sústredia, ale sú aktívnejšie, zvedavejšie i sebavedomejšie.

NÁROČNEJŠIE VYUČOVANIE

Je pravda, že vyučovanie je aj preto náročnejšie ako v  minulosti. Navyše, rok čo rok pribúdajú deti s rôznymi špeciálnymi potrebami. Preto musia učitelia voliť individuálny prístup, čo je hlavne vo väčších triedach nesmierne náročné.

Od septembra je usmievavá päťdesiatnička triednou učiteľkou tretiakom. V triede má devätnásť malých zvedavcov. Ako všetky deti, ktoré doteraz „vychovala“, jej už prirástli k srdcu. Minulý školský rok mala žiakov viac, Ukrajinci však už zo školy odišli. Keďže v triede má aj deti so špeciálnymi potrebami, občas jej vypomáha pedagogická asistentka.

Na tento školský rok pripravila aktivity podľa knihy Sedem návykov šťastných detí, ktorá učí deti správnym hodnotám a  pomáha žiť podľa princípov. Keďže od rodičov prichádza pozitívna spätná väzba, chce v projekte pokračovať naďalej.

SPÄTNÁ VÄZBA JE DÔLEŽITÁ

Hoci je Stanka svojmu povolaniu naplno oddaná, potrebuje si občas vydýchnuť. Hlavu si vyčistí prechádzkou po hrádzi pri rieke Orava. Obľúbila si najmä chôdzu s paličkami – nordic walking. Rada pláva, rovnako si vie vychutnať teplo, slnko a more, ktoré si v lete užila v Bulharsku.

Najťažšie pre ňu je, keď vidí, že niektoré deti trpia v dôsledku rodinného prostredia. Keď by mohli napredovať a rozvíjať sa, no rodičia sa im nevenujú. A čo je na jej práci najkrajšie? „Keď mám od detí okamžitú pozitívnu spätnú väzbu. Keď napredujú a nútia napredovať aj mňa. Nemôžem zaspať na vavrínoch.“