Keď Boh zverí poslanie, tak aj ochráni

Karol Dubovan žije v Trenčíne, s manželkou Evou majú tri deti. Je držiteľom viacerých ocenení, tento rok k nim pribudla aj Cena svätej Matky Terezy z Kalkaty, ktorú udeľuje Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS. Snímka: Lívia Dvorská
Rodák z Maduníc prežil detstvo s mladšou sestrou v ovzduší viery a lásky. Už ako malý chlapec však pocítil neblahé praktiky komunistického režimu. Starým rodičom pri znárodňovaní majetku vzali dobytok do družstva. A otec, ktorý pracoval v učňovskej škole, dostal ako najmladší učiteľ úlohu odstrániť zo stien kríže.
„Nevedel sa s tým stotožniť. Keď mu prikázali zložiť kríž a hodiť ho do pece, mal veľkú dilemu vo svedomí. Na radu kňaza väčšinu krížov spolu s charakternými kolegami rozdali. Do kachieľ nakládli drevo a navrch dali iba jeden, aj to bez korpusu.“
Neprajníci ho udali a za trest musel odísť zo školstva. Nespravodlivo s ním naložili aj v ďalšom zamestnaní. Keď sa nedal presvedčiť na krivú výpoveď, označili ho za nespoľahlivého. „Z vedúceho sa tam stal radový robotník, no s čistým svedomím,“ vyzdvihuje Karol Dubovan otcov charakter.
Rodina pociťovala následky najmä na výplate. „Uskromnili sme sa. Podmienky v podnájme neboli dôstojné, ale prežili sme to. Plnohodnotný rodinný život sme prežívali až neskôr v Trenčíne, kde sme sa po získaní družstevného bytu presťahovali.“
STŔHAL TABUĽKY Z ULÍC
V Trenčíne ho zasiahol aj vpád sovietskych vojsk v roku 1968. „Mama ma 21. augusta zobudila, aby som šiel rýchlo kúpiť múku, cukor a olej. Nevedeli sme, či bude vojna. Zažil som, keď tanky mierili mínometmi na paneláky. Mali sme strach, netušili sme, či budú strieľať,“ vybavuje si hrozné chvíle Karol.


