Mala pocit, že Boží hlas v ňom funguje

Všetko sa začalo prázdninovou brigádou v autokempingu v Tatranskej Štrbe počas vysokej školy, ešte v deväťdesiatych rokoch.

„Bola som tam recepčná a na motorkách dorazili z Holandska štyria chalani. Vtedy však Európu postihli obrovské záplavy, nemohli sa vrátiť. Museli ostať dlhšie, a tak sme večery trávili rozhovormi,“ spomína Mária Hollaarová.

Pri preberaní rôznych tém ju jeden z Holanďanov upútal. „Prejavoval sa ako mimoriadne etický človek, so silným svedomím. Keď som mu rozprávala o formách správania, ktoré sa mi nepáčia, on ich tiež označoval za nemorálne. Mala som pocit, že Boží hlas v ňom funguje aj napriek tomu, že bol neveriaci. Ani sa nemal kde stretnúť s vierou, keďže jeho rodičia boli ateisti.“

SVADBA NA MARIÁNSKEJ HORE

O štyri roky už bola svadba. Neistotu ohľadom toho, že si berie muža z inej krajiny, Mária nepociťovala. „Po anglicky som sa naučila vďaka jazykovej škole už za komunizmu. Po revolúcii, keď angličtinu u nás ovládal ešte málokto, som sa s cudzincami vždy rada zhovárala, aj v rámci štúdia.“

Určitý šok to bol pre jej rodičov. „Ale akceptovali ho od začiatku. Síce nerozumeli, čo hovorí, ale videli, že je dobrý človek.“ Svadba bola na Mariánskej hore v Levoči. „Pre mňa to vždy bolo miesto milosti. Už v detstve som tam s rodičmi chodievala, ešte za minulého režimu. Pamätám si, ako nám otec ukazoval – teraz zapisujú ešpézetky.“