Najvýrečnejší dokument napísal činmi

Pápež František v liste kňazom v júli minulého roka napísal, že dobrá kniha „otvára myseľ, stimuluje srdce a pripravuje nás na život“. Na tieto tri aspekty myslel aj on, keď písal svoje dokumenty, homílie, príhovory.

Nakoľko ich človek prijme, „závisí, pochopiteľne, od otvorenosti jednotlivca, ale František vo všeobecnosti písal spôsobom, ktorý nechcel byť poučujúci ani moralizujúci“, hovorí teológ Radovan Šoltés.

Vo svojich dielach sa chcel podeliť „o  osobnú motiváciu a  vnímanie sveta. Jeho úprimnosť a otvorenosť tak môže u čitateľa umocniť pocit porozumenia, spolupatričnosti a dôvery“.

V PLNEJ RADOSTI

Svätý Otec bol pápež radosti, nie náhodou si za názov svojho prvého dokumentu vybral Evangelii gaudium – Radosť evanjelia. Viac než stokrát sa v ňom objavuje toto slovo.

„Sú kresťania, ktorých život je ako pôst bez Veľkej noci. Uvedomujem si, že radosť nemožno žiť rovnakým spôsobom vo všetkých etapách a okolnostiach života,“ napísal pápež, ktorý ostával ukotvený v realite, ale s pohľadom upretým do neba (EG 6).

„Radosť vždy zostáva prítomná – aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z  vnútornej istoty, že sme nekonečne nadovšetko milovaní“ (EG 6).  V tejto istote lásky možno žiť.

„Dôležité je rozlišovať medzi skutočnosťou, že sme v dome Otca, že sme neustále v jeho prítomnosti, ktorá nás udržiava, a medzi myšlienkami a predstavami, ktoré v nás vyvolávajú nepokoj, neistotu a strach,“ osvetľuje teológ Radovan Šoltés.