Nemala v úmysle robiť v kresťanskom prostredí

Martina pochádza z Čadce, narodila sa do katolíckej rodiny. Rodičia ju spolu s bratom vždy viedli k viere, veľkú úlohu však zohrala aj ich babka. „Bolo jej veľmi ľúto, že v čase komunizmu sa nemohlo až tak slobodne chodiť do kostola a praktizovať vieru. No my sme na sväté omše vždy chodili.“

Navštevovali aj náboženstvo, hoci bývalo poobede a za totality jeho absolvovanie nebolo príliš vítané. „Brali sme to ako niečo, čo je pre náš život dôležité,“ spomína Martina.

Vníma, že každý človek, hoci je vedený k viere, potrebuje aj osobné obrátenie, lebo „inak život viery zostáva iba na takej tradičnej rovine“. Sama takéto obrátenie zažila, keď prechádzala zo základnej školy na strednú a mala možnosť zúčastniť sa na kresťanskom tábore.

„Tam som nadobudla úplne iný pohľad na vieru. Získala som nových priateľov, spoločne sme sa modlili, ale aj spievali, chodili na túry, mali sme program. Pre mňa to bolo veľmi silné a myslím si, že aj kľúčové pre moje ďalšie smerovanie. Začala som navštevovať stretká a spevko, ako sme to volali. Bola som stále v kontakte s ľuďmi z kresťanského prostredia v Čadci, kde sme rozvíjali naozaj veľa aktivít.“

SLUŽBA DEŤOM

Jednou z nich bola aj práca s deťmi a mladými v rámci eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pripravovali každý týždeň stretnutia, na ktorých sa deťom aktívne venovali.

Okrem toho s nimi chodili na výlety, organizovali letné tábory, zháňali tiež financie, aby rodiny nemuseli platiť priveľké sumy za výlety. A to všetko zadarmo a vo svojom voľnom čase.