Netvoril niečo, čo sa o pár dní vyčerpá

Pred niekoľkými týždňami sme si pripomenuli desiate výročie odchodu akademického maliara Alojza Petráša do Otcovho domu. Na výnimočného výtvarného umelca si s nami zaspomínal páter Peter Pikulík, OFMConv.

S Petrášom ho spája nielen rodná Prievidza, ale aj blízke rodinné vzťahy. Výtvarníkova dcéra Katarína je Petrovou krstnou mamou. „Preto som k Petrášovcom chodil už ako malé dieťa. Dodnes mám na tieto návštevy veľmi silné spomienky,“ hovorí Peter Pikulík.

„Vždy, keď som prešiel záhradnou bránou, mal som pocit, že som vkročil do úplne iného sveta, kde je príroda neopakovateľným spôsobom akoby zrastená s umením. S ničím podobným som vtedy nemal skúsenosť,“ približuje.

V detskom veku však ešte nemohol dostatočne oceniť široký akčný rádius renomovaného výtvarníka ani jeho mnohovrstvové abstraktné diela.

„Tvorba Alojza Petráša má špecifický expresívny rukopis so silným výrazom. Keďže často prechádza do abstrakcie, vyžaduje si od človeka, ktorý sa na dielo pozerá, nielen istý vek, ale aj životné skúsenosti. Tiež otvorenosť a disponovanosť mysle i srdca.“

FOTOGRAFICKÝ MEDAILÓN

Predtým ako Peter Pikulík vstúpil do rehole, študoval v Ateliéri fotografie v Zlíne. Vďaka tomu zachytil prievidzského výtvarníka na viacerých fotografiách.

„Počas štúdia sme mali vytvoriť knižný fotomedailón o  niektorej osobnosti. Rozhodol som sa pre Alojza Petráša, ktorý bol všestranne nadaný výtvarník. Práca na fotoknihe mi dopriala príležitosť sledovať ho priamo v ateliéri pri tvorbe. Ešte viac si vážim vzácne chvíle pri spoločných rozhovoroch.“