Na Vianoce im na nebi zasvietila hviezda

Kde bolo, tam bolo, v meste pod Zoborom stojí dom a tri deti v ňom sú vianočným svedectvom. Aj tak by sa mohol začínať príbeh Veroniky, mamy troch utešených dcéreniek.

S úsmevom o sebe tvrdí, že je beznádejná romantička. „Vianoce sú pre mňa čarovný čas. Milujem vianočné filmy a  rozprávky, tú filmovú vianočnú idylu, ktorú sa snažím doma aj žiť.“ Viac energie a úsilia vkladá do spoločných chvíľ než do upratovania. „Neplaším sa, keď mám na Vianoce neopratú bielizeň, keď deti rozhádžu hračky,“ hovorí so štipkou inšpirácie.

Vianočný čas je pre Veroniku vzácny aj preto, že na sviatok svätého Štefana v obklopení rodiny oslavuje narodeniny. „Keď sa pridajú všetci najbližší, je nás dvadsaťjeden, takmer sa nemôžeme pohnúť,“ smeje sa, „ale je to také krásne, že to opakujeme každoročne. Pre mňa je to milosť a radosť, aj keď po oslave upratujem niekoľko dní. Stojí to za každú špinavú lyžičku.“

Kúzlo Vianoc je však v životnom príbehu manželov Tylkovcov omnoho čarovnejšie. Keď im už zhasla aj posledná nádej, zasvietila im na nebi hviezda. Pod stromček dostali dar zo všetkých najvzácnejší.

PRVÝ POHĽAD

Poďme však od začiatku ich spoločného príbehu. Veronika s manželom sa našli na internete. „Obaja sme mali voľné srdcia a na četovací portál sme sa chodili zoznamovať s novými ľuďmi. Ja som mala profilovú fotku, on nie. Pamätám si jednu z prvých správ, kde mi napísal, že som mu učarovala,“ spomína Veronika na životnú križovatku, kde sa pred šestnástimi rokmi pretli ich cesty.

Po pár mesiacoch četovania a telefonovania išli na prvé rande. „Bolo to 7. mája. Nasledujúci deň sme išli na výlet do Bojníc a odvtedy sme spolu,“ vykresľuje s iskrou v hlase.

„Musím sa priznať, že sa mi na prvý pohľad nepáčil. Avšak tak neuveriteľne sme si rozumeli, že som chcela dať vzťahu šancu a počkať, ako sa to vyvinie. Dnes vlastne neviem, čo sa mi nepáčilo, vidím fyzickú, ale aj duševnú krásu, skvelý charakter a mnoho vecí, ktoré nás spájajú.“ Od začiatku mala dojem, že sú ako do seba zapadajúce puzzle.