Pri každom prijímaní jej tiekli slzy

Orsolya Kovács je obetavá manželka a mama, úspešná violončelistka v Slovenskej filharmónii a angažovaná farníčka v Podunajských Biskupiciach, kde ponúka svoj hudobný talent.

Aj na naše stretnutie prišla zo spoločenstva mladých mamičiek, v ktorom sa venuje deťom, spieva s nimi, príťažlivou formou ukazuje krásu hudby. O krásu sa stará aj vo svojom duchovnom živote – prešla kus cesty, no ako vraví, „viera nie je nikdy hotová“.

DOBRÝ ZAČIATOK

Orsolya pochádza z maďarskej rodiny z Rumunska. Bola pokrstená v Reformovanej cirkvi a v rodine žili tradičnú vieru.

„V nedeľu sme chodili do kostola, babka nás naučila modlitby, ktoré sme museli vedieť. Mali sme predstavu o Bohu, ktorého sa treba báť, preto musíme byť poslušní a dobrí,“ vracia sa v spomienkach do detstva.

„Verila som v Boha a postupne som začala hľadať osobný vzťah s ním.“ Orsolya študovala v Rumunsku hru na violončele a vďaka štipendiu sa dostala na štúdiá do Holandska. Urobila tak nielen veľký životný krok, ale i duchovný.

„Počas štúdia, keď som ostala bez rodičov, začala som sa hlbšie venovať otázke kto som. Necítila som podporu od ľudí, a tak jediná možnosť bola obrátiť sa na Boha.“